„Najradšej hrám improvizácie, Bacha,“ hovorí osemročný Roland Vilhelm. Aj keď sa pri rozhovoroch ešte hanbí ako jeho rovesníci, za klavírom pôsobí ako profesionál. „Najťažšie sa mu hrá Mozart,“ dodáva jeho mama Monika Vilhelmová.
Na klavír ho vraj prihlásili rodičia. „Hrať som začal od škôlky. Postupne som sa učil ťažšie a ťažšie skladby,“ hovorí virtuóz s detským pohľadom. Keď sadol prvý raz za klavír, mal päť rokov.
Najviac ho však lákal bubon. Keď mal tri roky, rodičia si všimli, že ich syn rád trieska do bicích. „Povedala som manželovi - dajme ho na nejaký hudobný nástroj. Rozhodli sme sa pre klavír,“ spomína mama.
Roland nepatrí medzi deti, ktoré treba do hrania nútiť. Nepatrí ani medzi deti, ktoré by chodili poza školu. Aj keď... „Niekedy máva chvíľky, keď sa mu chce ísť hrať von s deťmi. Urobí si však domáce úlohy a ide si pocvičiť na klavíri,“ hovorí pani Vilhelmová. Noty vraj poznal skôr, ako sa naučil čítať a písať.
Sám zatiaľ žiadnu skladbu nezložil. Jeho mama však pripúšťa, že pri klavíri občas „vymýšľa“. „Niekedy sa mi podarí niečo poskladať,“ so smiechom podotkne Roland.
V budúcnosti chcú rodičia Rolanda prihlásiť na hudobnú školu. On sám na otázky ohľadom budúcnosti zatiaľ iba poslušne prikyvuje. Chce byť profesionálnym klaviristom, vyštudovať konzervatórium, vysokú školu mú-
zických umení, hrať v zahraničí.
V Leviciach už hral na štyroch koncertoch. Svoje umenie predviedol aj v stredu v Dome kultúry Družba v rámci programu „Ukážme, čo je vnás."
