Dlhoročnou láskou Štefana Olekšáka z Levíc je traktor. Ten „nový“ ho však poriadne hnevá. „Vyše dvadsať rokov som mal Zetor 25 a môžem povedať, že to bol hotový nezmar. Stačilo, aby som ho pohladkal a už išiel. Nechal som sa však nahovoriť a napokon som ho predal. Teraz banujem, lebo odkedy mám z minulého roku Zetor major, mám s ním iba problémy. Neviem si napríklad poradiť s neustálym zavzdušňovaním motora,“ ukazuje nám časť traktora po odklopení kapoty. Musel už kúpiť aj nové čerpadlo. Za opravou cestoval až do Žarnovice. Stálo ho to tritisíc korún a bol vraj rád, že čerpadlo zohnal, lebo náhradných súčiastok na podobné historické stroje je čoraz menej. S traktorom sa však rozlúčiť nemieni. Dokonca ho aj nafarbil. „Je to taká moja vášeň, väčšinu vecí si viem opraviť sám. Traktor je vždy dobrým pomocníkom - pooriem s ním, pošintujem a nemusím sa toľko namáhať,“ hovorí Štefan Olekšák. Pochválil sa, že toho roku mal celkom slušnú úrodu ovocia, menej bol spokojný s výnosmi hrozna, s ktorým sa vraj už pomaly ani neoplatí robiť. Drahé sú nielen postreky, ale vo výkupe zaň dostane čoraz menej peňazí. A jemu ako dôchodcovi sa zíde každá koruna. Ešte pred dvomi rokmi bol hasičom a v tejto oblasti zostal čiastočne činný aspoň v dobrovoľnom hasičskom zbore, kde robí požiarneho inštruktora. Prezradil nám, že nedokáže len tak sedieť doma a pozerať sa na steny obývačky. Takto sa vraj dostane medzi ľudí, a keď má čas, hneď je zas vo svojej záhradke.
Autor: Text, foto: ONDREJ SIVČÁK
