, tri strieborné a štyri bronzové) získal dve medaile – zlatú v súťaži jednotlivcov a striebornú v súťaži družstiev a spolu s cyklistom Rastislavom Turečekom sa stal najúspešnejším slovenským paralympionikom. Keď sme ho požiadali o rozhovor, ochotne súhlasil.
Ako ste vnímali zisk vašich medailí bezprostredne po súbojoch?
Po zápase vnímate víťazstvo ako veľkú radostnú úľavu, naplní vás pocit šťastia a radosť, že som nesklamal samého seba a najbližších. Sú to neopísateľné pocity, ktoré po každom úspechu prežívam trošku inak. Zlatá paralympijská medaila je pre mňa veľmi cenná. Vážim si ju hlavne preto, že bola i prvou medailou, ktorú získalo Slovenské paralympijské družstvo na XII. paralympijských hrách. Striebornú medailu z družstiev (vo finále prehra s Kóreou – pozn. red.) som prežíval spolu s mojím spoluhráčom Rasťom Revúckym o tak bola naša radosť zdvojnásobená.
Aký bol pocit, keď ste sa potom ocitli na stupňoch víťazov?
Všetky oči v hale sa pozerajú práve na Vás, na slovenskú vlajku a počujú slovenskú hymnu. Myslím, že spojenie týchto pocitov vám vháňa slzy do očí, máte husaciu kožu a ste naplnený pocitom radosti. Trvá to však iba chvíľku, kým si to vychutnáte sám. Potom prídu gratulácie a ďakovania. Rozdelím sa potom o svoj úspech rád. Rád sa delím so svojím šťastím s mojimi najbližšími a na diaľku aj so všetkými, ktorí mi držali palce. Ďakujem.
Ako ste sa dostali k športu, kedy ste s ním začali? Kto Vám najviac pomohol?
Pred úrazom som hrával futbal. Stolnému tenisu som sa začal venovať rok po úraze. Rok konaia XII. paralympijských hier bol mojim jedenástym rokom aktívnej činnosti. Mám za sebou paralympijské hry v Atlante 1996, Sydney 2000 a pred sebou mám ešte dlhú cestu aktívnej činnosti. Zmysel športu telesne postihnutých som našiel v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Odtiaľ vedú moje prvé športové krôčky.
Aké sú vaše športové plány do budúcnosti?
Tie najvyššie. Obhájiť zlatú paralympijskú medailu a možno pridať ešte jednu z družstiev. Na XIII. paralympisjkých hrách , ktoré organizuje stolnotenisová veľmoc Čína to bude o to ťažšie. Taktiež som víťazom stolnotenisovej ligy vozíčkárov a v budúcom roku ma čaká obhajoba titulu majstra Európy. Držte nám palce!
Aký je Váš najväčší športový cieľ teraz, keď ste už dosiahli tak veľa?
Byť úspešný v Číne, tak ako som už spomínal. Byť úspešný v športe znamená pre mňa byť úspešný i v práci. Ako predseda Slovenského paralympijského výboru sa snažím vytvárať vhodné podmienky na prípravu paralympijských športovcov a pomocou mnohých športových a spoločenských aktivít hľadať nové talenty.
Aké plány, túžby a radosti máte v súkromnej oblasti?
Hmmm, moja súkromná časť života je stále spojená so športom. Hrávam 3. stolnotenisovú ligu, 1. stolnotenisovú ligu vozíčkárov a zúčastňujem sa mnohých športových podujatí vo svete. Radosťou je pre mňa každý nový deň. Voľné chvíľky, ktorých je naozaj málo trávim so svojou priateľkou. Mojou túžbou je, aby mi vydržalo zdravie. V mene slovenských paralympionikov prajem čitateľom týždenníka MY Žiara hlavne veľa zdravia a ďakujem Vám za podporu.