Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Obec Dolná Ždaňa 1

Katastrálne územie sídla Dolná Ždaňa leží pri ústí Žiarskej kotliny a predhorí pohoria Vtáčnik, pri ústí Prochotského potoka do Hrona. Okolie obce sa dobre využíva na turistiku do okolitej prírody a hôr s možnosťou výhľadu na okolité obce, hubárčenie, zbe

Katastrálne územie sídla Dolná Ždaňa leží pri ústí Žiarskej kotliny a predhorí pohoria Vtáčnik, pri ústí Prochotského potoka do Hrona.
Okolie obce sa dobre využíva na turistiku do okolitej prírody a hôr s možnosťou výhľadu na okolité obce, hubárčenie, zber lesných plodov a osvieženie zdravou pitnou vodou z prameňa medokýša.
Dolná Ždaňa sa vyvinula v polovici 14. storočia z pôvodnej materskej obce, spomínanej v roku 1388 a 1391 pod názvom Sdan. Patrila k príslušenstvu hradu Revište. V roku 1828 bolo v obci 46 domov a 305 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom. Muži sa živili aj pltníctvom, ženy tkáčstvom. Dodnes sa v Dolnej Ždani zachovalo tkanie kobercov.
Prvá zmienka o učiteľovi sa zachovala z roku 1864. Dňa 20. decembra 1944 bolo vyučovanie prerušené z dôvodu obsadenia učebne maďarským a nemeckým vojskom až do 30. marca 1945. Nadmorská výška: od 223 m n. m. do 613 m n. m., v strede obce 235 m n. m. Počet obyvateľov: 670


Skôr než začala Emília Búciová pracovať ako starostka Dolnej Ždane, pracovala na úrade práce. Prácu s ľuďmi síce poznala, no čakalo ju ešte množstvo nových vecí, ktoré sa musela naučiť riešiť. O tom, že sú s ňou Dolnoždaňčania spokojní svedčí i to, že vo svojej funkcii je už druhé volebné obdobie. Ale ako sama hovorí: „Nie každý ma má rád, to sa asi ani nedá. Na jednej strane sú tí, ktorí sú s mojou prácou spokojní. Ale nájdu sa i takí ľudia, ktorí si myslia, že by boli vo funkcii starostu lepší. Ja im to nezazlievam, každý má právo prejaviť svoj názor. Pre túto prácu som sa rozhodla najmä preto, lebo som chcela pomôcť rozvoju našej obce.“
Ako vo väčšine slovenských obcí, aj v Dolnej Ždani sa obyvatelia boria s problémom nezamestnanosti, ktorá je tu pomerne vysoká. Starostka ju teda rieši tak, že ľudí v hmotnej núdzi zamestnáva v rámci aktivačnej činnosti. „Som rada, že pomôžeme ľuďom, ktorí nemajú inú možnosť sa zamestnať. A oni vlastne tým, že robia i menšie úpravy v obci, pomáhajú nielen svojej dedine, ale predovšetkým sebe,“ hovorí starostka.
„Práca starostky je naozaj veľmi náročná, nie je to iba fráza. Prirovnala by som ju k starostlivosti o domácnosť. Doma sa staráme o spokojnosť členov rodiny. V práci sa musíme snažiť o to, aby boli spokojní obyvatelia obce. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje veľký kus diplomacie a človeka na celých 24 hodín. A keby aj mal deň 48 hodín, niekedy by ani to nestačilo,“ približuje prácu starostov Emília Búciová. Mnohokrát i v noci, keď už leží v posteli, jej na um prichádzajú myšlienky, čo ešte treba urobiť, ako pomôcť a vyhovieť občanom. Či rozhodnutia, ktoré ako starostka urobila, boli správne alebo týmito krokmi niekomu nechtiac ublížila... „Naša práca, práca starostov, je mnohokrát ťažká najmä po psychickej stránke.“
Za „finančnú injekciu“, ktorú získali z projektu Obnova dediny, urobili drobné úpravy v obci. Začali rekonštrukciou cintorína, domu smútku, výstavbou zvonice a pokračovali plynofikáciou obecného úradu, ktorý je v jednej budove so spoločenským domom. Práve k domu smútku sa im podarilo urobiť i chodník a prístupovú cestu. „Myslím si, i keď nie všetci budú so mnou súhlasiť, že dnes je stánok posledného odpočinku našich blízkych naozaj veľmi pekne upravený. Aj vzhľadom k tomu, že sme museli využívať iba také množstvo financií, ktoré sme mali momentálne k dispozícii,“ upresňuje starostka.
Pri 610. výročí Dolnej Ždane sa v obci zorganizovalo stretnutie rodákov a pri tejto príležitosti odhalili pamätnú tabuľu na dome, kde žila spisovateľka a rodáčka z Dolnej Ždane Elena Čepčeková.
„Následne sme po nej pomenovali i miestnu ľudovú knižnicu. Vtedy obec navštívila i vnučka spisovateľky,“ spomína na nedávnu minulosť starostka Emília.
Vedenie obce nezabúda ani na svojich najmenších obyvateľov. V Ždani bol nevyužitý väčší trávnatý priestor, kde pre deti vybudovali menšie ihrisko (na snímke) s hojdačkami, preliezačkami a so všetkým, čo deti k šanteniu potrebujú.
Okrem starostovania sa Emília Búciová venuje najmä svojej rodine. Vychovala dnes už dve dospelé deti a momentálne jej najväčšiu radosť robia dve vnúčatá. „Syn i so svojou rodinou býva s nami, takže vnukov vídam dennodenne. Sú to moji miláčikovia, veľmi ich ľúbim,“ hovorí s láskou Emília a dodáva: „Keď mi zvýši čas, rada relaxujem v záhrade. Dotyk s hlinou je pre mňa akýmsi balzamom. No a v zime, keď nemôžem pracovať v záhradke, rada čítam. Ale iba knihy, pri ktorých sa dá oddýchnuť,“ ukončuje naše príjemne strávené popoludnie Emília Búciová.

Zaujímavosti:

Stavba tehelne
V roku 1947, na návrh predsedu urbáru Imricha Krčmárika, bola postavená tehelňa na pasienke pri medokýši, s cieľom výroby tehál na stavbu kultúrneho domu. Tehla sa predávala po 1,50 Kčs za kus. Tehelňa zanikla na jar v roku 1949.

Obecná ľadovňa
Nákladom 22-tisíc korún obec postavila ľadovňu v roku 1941. Ľad sa zabezpečoval v zimných mesiacoch. Chlapi z dediny zo zamrznutého Hrona vypilovali kusy ľadu a ukladali ich do ľadovne. Pri nedostatku ľadu na Hrone, získavali ľad i z plesa pod medokýšom. Po rokoch prestala byť ľadovňa funkčnou a preto zanikla.

Parná píla
V živote obyvateľov Dolnej Ždane zohral dôležitú úlohu menší podnik – parná píla a obchod s drevom. Nachádzala sa na ľavej strane Hrona. V píle bolo zamestnaných približne 30 ľudí. Na dvoch gátroch si mohli narezať guľatinu nielen obyvatelia obce, ale i záujemcovia z okolia. Píla bola odstavená začiatkom roku 1950.
Jednotné roľnícke družstvo
Polia a lúky, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, dobytok i ošípané sa stali majetkom celoobecného družstva. V roku 1957 podpísalo prihlášku do JRD 105 poľnohospodárov.

Školstvo
V roku 1864 bola postavená škola za 54 zlatých. Každý gazda prispel na stavbu sumou 6 zlatých. V škole sa učilo asi 70 detí. Počas prvej svetovej vojny sa v škole nevyučovalo. Povojnový stav bol veľmi zlý, 81 žiakov nevedelo poriadne čítať, dokonca ani počítať do desať. Bolo to najmä dôsledkom maďarizácie.

Známa rodáčka

Spisovateľka Elena Čepčeková je dodnes najznámejšou rodáčkou Dolnej Ždane. Pôvodne bola učiteľkou, neskôr pracovala v redakcii Ohník a Slniečko. Venovala sa literárnej tvorbe a bola nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Patrí medzi našich najplodnejších autorov pre deti. Venovala sa poézii, próze a v poslednom čase aj rozhlasovej a televíznej tvorbe. I keď svoj život prežila v Bánovciach nad Bebravou, na svoju rodnú dedinku nezabúdala. Keď jej to čas a zdravie dovoľovalo, rada sa stretávala so svojimi rodákmi. Zomrela ako 69 ročná a na jej želanie bola pochovaná práve vo svojom rodisku.
Z tvorby: Slniečko, Tá naša dedinka, Svitol dníček, Stračia nôžka, Hrdinovia, Myšky, myšky utekajte, Utopený mesiačik, Dve mačiatka, Meduška, Meduška a jej kamaráti, Vierine veľké tajomstvo, Dievča z majera, Marcela, neplač!, Mýlka neplatí, Monika, Nezabudni, Monika!, Serenáda pre Martinu a Móda, nemóda.


Družstvo dolnoždaňských futbalistov (na snímke), ktorí hrajú IV. ligu dospelých. Sú v nej síce nováčikom, ale stabilne si udržujú popredné miesta v tabuľke. Okrem šikovných dospelých má Dolná Ždaňa i mladých futbalistov, ktorý hrajú I. triedu žiakov B.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  2. Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami. Kto obmedzuje čo?
  3. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  4. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  5. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  6. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  7. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  8. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  1. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  2. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  3. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  4. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  5. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  6. Ďalší ekologický krok BILLA
  7. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  8. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 284
  2. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 184
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 378
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 8 203
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 778
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 169
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 2 832
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 2 464

Blogy SME

  1. Marek Košík: Biblia
  2. INESS: Pokrok, ktorý si zaslúži povolenie
  3. Jan Pražák: Jak malej kluk vychovával dvě pubertální cizinky
  4. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  5. Anna Miľanová: Flóra a fauna 1,2... 2022
  6. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  7. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  8. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 8 343
  2. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 8 312
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 7 110
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 066
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 709
  6. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 3 342
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 239
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 080
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Model je dominantou novej galérie, ktorá vznikla v tesnom susedstve betlehemu.


TASR 22. jún

Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.


17. jún
Obnovená panoráma na náučnom chodníku Milana Kapustu.

Obnovu stihli ešte pred sezónou.


21. jún

Na Slovensku sa vôbec nedá hovoriť o regionálnej kontrole energetiky. Regióny na to doteraz nemali žiadne kapacity, legislatíva s tým nerátala a verejné financie nepodporovali regionálnu energetickú sebestačnosť, hovorí JURAJ ZAMKOVSKÝ, výkonný riaditeľ združenia Priatelia zeme CEPA.


17. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


29. jún

V regióne platí výstraha tretieho stupňa.


TASR 15 h

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


28. jún

Cestári prehĺbili priekopu. Upozorňujú však, že v prípade prívalového dažďa nedokáže zabrániť škodám.


23 h

Blogy SME

  1. Marek Košík: Biblia
  2. INESS: Pokrok, ktorý si zaslúži povolenie
  3. Jan Pražák: Jak malej kluk vychovával dvě pubertální cizinky
  4. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  5. Anna Miľanová: Flóra a fauna 1,2... 2022
  6. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  7. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  8. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 8 343
  2. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 8 312
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 7 110
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 066
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 709
  6. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 3 342
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 239
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 080
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu