Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Obec Dolná Ždaňa 1

Katastrálne územie sídla Dolná Ždaňa leží pri ústí Žiarskej kotliny a predhorí pohoria Vtáčnik, pri ústí Prochotského potoka do Hrona. Okolie obce sa dobre využíva na turistiku do okolitej prírody a hôr s možnosťou výhľadu na okolité obce, hubárčenie, zbe

Katastrálne územie sídla Dolná Ždaňa leží pri ústí Žiarskej kotliny a predhorí pohoria Vtáčnik, pri ústí Prochotského potoka do Hrona.
Okolie obce sa dobre využíva na turistiku do okolitej prírody a hôr s možnosťou výhľadu na okolité obce, hubárčenie, zber lesných plodov a osvieženie zdravou pitnou vodou z prameňa medokýša.
Dolná Ždaňa sa vyvinula v polovici 14. storočia z pôvodnej materskej obce, spomínanej v roku 1388 a 1391 pod názvom Sdan. Patrila k príslušenstvu hradu Revište. V roku 1828 bolo v obci 46 domov a 305 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom. Muži sa živili aj pltníctvom, ženy tkáčstvom. Dodnes sa v Dolnej Ždani zachovalo tkanie kobercov.
Prvá zmienka o učiteľovi sa zachovala z roku 1864. Dňa 20. decembra 1944 bolo vyučovanie prerušené z dôvodu obsadenia učebne maďarským a nemeckým vojskom až do 30. marca 1945. Nadmorská výška: od 223 m n. m. do 613 m n. m., v strede obce 235 m n. m. Počet obyvateľov: 670


Skôr než začala Emília Búciová pracovať ako starostka Dolnej Ždane, pracovala na úrade práce. Prácu s ľuďmi síce poznala, no čakalo ju ešte množstvo nových vecí, ktoré sa musela naučiť riešiť. O tom, že sú s ňou Dolnoždaňčania spokojní svedčí i to, že vo svojej funkcii je už druhé volebné obdobie. Ale ako sama hovorí: „Nie každý ma má rád, to sa asi ani nedá. Na jednej strane sú tí, ktorí sú s mojou prácou spokojní. Ale nájdu sa i takí ľudia, ktorí si myslia, že by boli vo funkcii starostu lepší. Ja im to nezazlievam, každý má právo prejaviť svoj názor. Pre túto prácu som sa rozhodla najmä preto, lebo som chcela pomôcť rozvoju našej obce.“
Ako vo väčšine slovenských obcí, aj v Dolnej Ždani sa obyvatelia boria s problémom nezamestnanosti, ktorá je tu pomerne vysoká. Starostka ju teda rieši tak, že ľudí v hmotnej núdzi zamestnáva v rámci aktivačnej činnosti. „Som rada, že pomôžeme ľuďom, ktorí nemajú inú možnosť sa zamestnať. A oni vlastne tým, že robia i menšie úpravy v obci, pomáhajú nielen svojej dedine, ale predovšetkým sebe,“ hovorí starostka.
„Práca starostky je naozaj veľmi náročná, nie je to iba fráza. Prirovnala by som ju k starostlivosti o domácnosť. Doma sa staráme o spokojnosť členov rodiny. V práci sa musíme snažiť o to, aby boli spokojní obyvatelia obce. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje veľký kus diplomacie a človeka na celých 24 hodín. A keby aj mal deň 48 hodín, niekedy by ani to nestačilo,“ približuje prácu starostov Emília Búciová. Mnohokrát i v noci, keď už leží v posteli, jej na um prichádzajú myšlienky, čo ešte treba urobiť, ako pomôcť a vyhovieť občanom. Či rozhodnutia, ktoré ako starostka urobila, boli správne alebo týmito krokmi niekomu nechtiac ublížila... „Naša práca, práca starostov, je mnohokrát ťažká najmä po psychickej stránke.“
Za „finančnú injekciu“, ktorú získali z projektu Obnova dediny, urobili drobné úpravy v obci. Začali rekonštrukciou cintorína, domu smútku, výstavbou zvonice a pokračovali plynofikáciou obecného úradu, ktorý je v jednej budove so spoločenským domom. Práve k domu smútku sa im podarilo urobiť i chodník a prístupovú cestu. „Myslím si, i keď nie všetci budú so mnou súhlasiť, že dnes je stánok posledného odpočinku našich blízkych naozaj veľmi pekne upravený. Aj vzhľadom k tomu, že sme museli využívať iba také množstvo financií, ktoré sme mali momentálne k dispozícii,“ upresňuje starostka.
Pri 610. výročí Dolnej Ždane sa v obci zorganizovalo stretnutie rodákov a pri tejto príležitosti odhalili pamätnú tabuľu na dome, kde žila spisovateľka a rodáčka z Dolnej Ždane Elena Čepčeková.
„Následne sme po nej pomenovali i miestnu ľudovú knižnicu. Vtedy obec navštívila i vnučka spisovateľky,“ spomína na nedávnu minulosť starostka Emília.
Vedenie obce nezabúda ani na svojich najmenších obyvateľov. V Ždani bol nevyužitý väčší trávnatý priestor, kde pre deti vybudovali menšie ihrisko (na snímke) s hojdačkami, preliezačkami a so všetkým, čo deti k šanteniu potrebujú.
Okrem starostovania sa Emília Búciová venuje najmä svojej rodine. Vychovala dnes už dve dospelé deti a momentálne jej najväčšiu radosť robia dve vnúčatá. „Syn i so svojou rodinou býva s nami, takže vnukov vídam dennodenne. Sú to moji miláčikovia, veľmi ich ľúbim,“ hovorí s láskou Emília a dodáva: „Keď mi zvýši čas, rada relaxujem v záhrade. Dotyk s hlinou je pre mňa akýmsi balzamom. No a v zime, keď nemôžem pracovať v záhradke, rada čítam. Ale iba knihy, pri ktorých sa dá oddýchnuť,“ ukončuje naše príjemne strávené popoludnie Emília Búciová.

Zaujímavosti:

Stavba tehelne
V roku 1947, na návrh predsedu urbáru Imricha Krčmárika, bola postavená tehelňa na pasienke pri medokýši, s cieľom výroby tehál na stavbu kultúrneho domu. Tehla sa predávala po 1,50 Kčs za kus. Tehelňa zanikla na jar v roku 1949.

Obecná ľadovňa
Nákladom 22-tisíc korún obec postavila ľadovňu v roku 1941. Ľad sa zabezpečoval v zimných mesiacoch. Chlapi z dediny zo zamrznutého Hrona vypilovali kusy ľadu a ukladali ich do ľadovne. Pri nedostatku ľadu na Hrone, získavali ľad i z plesa pod medokýšom. Po rokoch prestala byť ľadovňa funkčnou a preto zanikla.

Parná píla
V živote obyvateľov Dolnej Ždane zohral dôležitú úlohu menší podnik – parná píla a obchod s drevom. Nachádzala sa na ľavej strane Hrona. V píle bolo zamestnaných približne 30 ľudí. Na dvoch gátroch si mohli narezať guľatinu nielen obyvatelia obce, ale i záujemcovia z okolia. Píla bola odstavená začiatkom roku 1950.
Jednotné roľnícke družstvo
Polia a lúky, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, dobytok i ošípané sa stali majetkom celoobecného družstva. V roku 1957 podpísalo prihlášku do JRD 105 poľnohospodárov.

Školstvo
V roku 1864 bola postavená škola za 54 zlatých. Každý gazda prispel na stavbu sumou 6 zlatých. V škole sa učilo asi 70 detí. Počas prvej svetovej vojny sa v škole nevyučovalo. Povojnový stav bol veľmi zlý, 81 žiakov nevedelo poriadne čítať, dokonca ani počítať do desať. Bolo to najmä dôsledkom maďarizácie.

Známa rodáčka

Spisovateľka Elena Čepčeková je dodnes najznámejšou rodáčkou Dolnej Ždane. Pôvodne bola učiteľkou, neskôr pracovala v redakcii Ohník a Slniečko. Venovala sa literárnej tvorbe a bola nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Patrí medzi našich najplodnejších autorov pre deti. Venovala sa poézii, próze a v poslednom čase aj rozhlasovej a televíznej tvorbe. I keď svoj život prežila v Bánovciach nad Bebravou, na svoju rodnú dedinku nezabúdala. Keď jej to čas a zdravie dovoľovalo, rada sa stretávala so svojimi rodákmi. Zomrela ako 69 ročná a na jej želanie bola pochovaná práve vo svojom rodisku.
Z tvorby: Slniečko, Tá naša dedinka, Svitol dníček, Stračia nôžka, Hrdinovia, Myšky, myšky utekajte, Utopený mesiačik, Dve mačiatka, Meduška, Meduška a jej kamaráti, Vierine veľké tajomstvo, Dievča z majera, Marcela, neplač!, Mýlka neplatí, Monika, Nezabudni, Monika!, Serenáda pre Martinu a Móda, nemóda.


Družstvo dolnoždaňských futbalistov (na snímke), ktorí hrajú IV. ligu dospelých. Sú v nej síce nováčikom, ale stabilne si udržujú popredné miesta v tabuľke. Okrem šikovných dospelých má Dolná Ždaňa i mladých futbalistov, ktorý hrajú I. triedu žiakov B.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  2. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  5. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  6. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  8. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  9. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  10. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 865
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 9 582
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 764
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 758
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 409
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 145
  7. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 069
  8. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 858
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 195
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 462
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

O korunku krásy zabojuje v tohtoročnej Miss Slovensko aj Sophia Hrivňáková z Banskej Štiavnice.

Medzi najkrajšie Slovenky, ktoré zabojujú o titul Miss Slovensko 2021, sa dostala aj Sophia Hrivňáková z Banskej Štiavnice.


12. jún
Ilustračné foto.

Hasiči pátrajú po nezvestnom mužovi v časti Povrazník v Banskej Štiavnici.


SITA 11. jún
Ilustračné foto.

V Kremnici začínajú od 1. júla so zberom kuchynského odpadu.


TASR 11. jún
Rieka Hron pri Hronskom Beňadiku.

Plánovaná malá vodná elektráreň v Hronskom Beňadiku v okrese Žarnovica nebude.


TASR 11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 12. jún

Jej malý syn skončil v nemocnici.


TASR 12. jún

Gotický kostol v Okoličnom má nesmiernu kultúrnu a duchovnú hodnotu. Farnosť sa pustila do jeho rozsiahlej obnovy, vďaka ktorej budú môcť pôsobivý kostol obdivovať a využívať ďalšie generácie. Kostol sv. Petra z Alkantary je najväčším gotickým kostolom Liptova.


9. jún

Postrek proti pavúkom zaplatili z fondu, prispelo aj mesto.


12. jún

Už ste čítali?