Kto je vlastne dvadsaťtriročný Róbert Mikla zo Žiaru nad Hronom, ktorý sa v celoslovenskej súťaži Slovensko hľadá SuperStar prebojoval medzi tisícmi mladých ľudí do prvej päťdesiatky? Ako sme si z doteraz odvysielaných kôl mohli všimnúť, v tejto súťaži nestačí len vedieť spievať a mať dobrý hlas, nádejná superstar musí zaujať porotu aj svojím zjavom, vystupovaním, pohybom a mnohými ďalšími atribútmi. Na nás Robo Mikla zapôsobil dojmom „starého známeho“, hoci sme sa videli po prvýkrát. Absolútne bezprostredný, vtipný, zhovorčivý, no proste rodený „šoumen“. A to všetko podčiarknuté oblečením zásadne v čiernych farbách, kratučkými vlasmi, štýlovou briadkou, tetovaním a náušnicou v uchu. Napriek tomu, že si mieni chrániť svoje súkromie, nás doň aspoň na chvíľočku vpustil.
„Už ako dieťa som tancoval pred rádiom,“ prezrádza svoje prvé dotyky s budúcou kariérou. „A keď ma mama v piatej triede prihlásila na klavír, už som vedel, že to pôjde týmto smerom. Prvýkrát som pred verejnosťou vystúpil ako šiestak. Celý som bol roztrasený, bál som sa, že to nezvládnem. Doteraz si pamätám, že som hral na gitare a spieval Krylovho Anděla. K dráhe malej hviezdy ma však priviedol Ladislav Moška s jeho Mini playback show. Tu som zistil, že najlepšie sa cítim na javisku, kde mi do očí pália dva veľké reflektory a viem, že tam, kde kvôli svetlu nevidím, je plná sála.“ Po mini playbackoch sa dal na divadelnú dráhu a s malými prestávkami účinkoval až do minulého roka, naposledy v kremnickom divadle Kusy cukru. Medzi tým vyštudoval na gymnáziu a pedagogickej nadstavbe a v súčasnosti učí v Základnej umeleckej škole v Žarnovici literárno dramatický odbor. Popri tom skladá, píše, venuje sa literatúre. Má vlastnú kapelu Projekt Náhoda, s ktorou naspieval svoj prvý album. Kým je však v súťaži, nemôže ho prezentovať. Jeho hudobný štýl sa rodil od barokovej hudby cez country, klasický pop, techno, poprock. „Čo sa týka kapely, produkujeme ťažký, ba povedal by som, že až sprostý punkrock,“ hovorí Robo Mikla. „Keď sa niektorí pozastavia nad tým, že ako môžem byť učiteľ, tak im len poviem, že po prvé neučím etiku a po druhé nie som anjel a za to sa nehanbím. Som divoch a som toho názoru, že nech sa každý baví po svojom, pokiaľ to neubližuje iným.“ Napriek tomu, že je v podstate individualista, vo svojom živote obdivuje troch ľudí - Robbieho Williamsa pre hudbu a neprístupnosť, Karla Gotta pre jeho vzťah k ženám a otca ako otca a manžela.
Do hviezdnej súťaže SuperStar sa prihlásil sám. Predtým sa snažil uspieť ako moderátor v JOJke, či v zábavnej relácii Kapela na predaj, kde mu však nevyšiel termín. V SuperStar mu zatiaľ vychádza všetko. Po konkurze v Banskej Bystrici, ktorý bude odvysielaný v tento piatok, sa prebojoval do ďalších kôl natáčaných v Bratislave. „V Bystrici mi Julo Viršík vytkol, že som si skladbu od Boba Dylana upravil do rockovejšej podoby. Potom som zaspieval od Desmod Dobrý nápad, čím som si to napravil. Habera mi nepovedal vôbec nič a Lenka Slaná si myslela, že keď dospievam, že buď odpadnem alebo niekomu dám facku. Veď to uvidíte v telke,“ opisuje začiatky v súťaži Robo Mikla, ktorému najviac vadilo nekonečné čakanie, kým prišiel na rad. V Bratislave to bolo ešte horšie. Počas dvoch dní absolvoval tri vyraďovacie kolá, a to zo 100 na 70, kedy spieval skladbu podľa vlastného výberu, zo 70 na 60, kedy spieval v triu Elán (Voda čo ma drží nad vodou) a zo 60 na 50, kedy dostal dve CD, podľa ktorých sa mal naučiť text piesne. „Bolo by fajn, keby že odídeme do hotela a v kľude sa môžeme učiť. Lenže, oni nás nahádzali do poschodového autobusu, hodinu nás vozili po Bratislave (bolo hlboko po polnoci) a robili si dokrútky,“ spomína na chvíle pred päťdesiatkovým kolom. „Keď sme sa dostali do hotela, vôbec som nevedel, ako sa tú pesničku naučím. Nakoniec som si povedal, že čo tu mám čo riešiť, pesničku si preložím, urobím si k nej choreografiu a budem to mať aj s pohybom. Za dvadsať minút som bol hotový.“ Bola to pesnička od Wet wet wet, ktorú zaspieval tak, že sa ocitol v prvej päťdesiatke. Roba Miklu teda okrem tohoto piatku uvidíme na televíznych obrazovkách aj 17. decembra, kedy diváci budú esemeskami rozhodovať o tom, kto sa stane slovenskou SuperStar. Robo všetkým čitateľom odkazuje, aby mu držali palce.
„Som tam aj kvôli tomu, že si hľadám robotu, ktorá by ma ešte viac napĺňala ako tá, čo teraz robím. Proste toto je niečo, čo by som chcel v živote robiť a viem, že je to jediné, čo viem robiť skutočne dobre. A ak aj vypadnem, viem, že už sa v živote nestratím,“ povedal nám na záver s istotou Róbert Mikla.
