Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Obec Rudno nad Hronom

V niektorých písomnostiach sa uvádza, že obec vznikla pred založením Novej Bane a prvý raz sa spomína v roku 1147. Novšia literatúra, naopak, za najstarší údaj o Rudne považuje správu z roku 1283, keď sa tu spomína už pretrvávajúce vlastníctvo šľachticov


z Kálnej. V obci sa zachoval katolícky jednoloďový kostol sv. Imricha, postavený v r.1802 a neogotická kaplnka na cintoríne z konca 19.storočia.
Lokalita zaniknutého stredovekého hradu sa nachádza na vrchu Ivankovo (416 m) nad obcou. Strategická poloha nad dávnou cestou z Pohronia do Pukanca a Krupiny s výhľadom na časť Pohronia, bola určite jedným z hlavných dôvodov jeho výstavby. O samotnom hrade sa do dnešných čias nezachovali žiadne písomné zmienky, ktoré by nám pomohli datovať jeho počiatky a dobu jeho trvania. Otáznym zostáva aj stavebník hradu. Môžme sa domnievať, že tento hrad je šľachtického založenia. Jeho meno je pravdepodobne konzervované v názve lokality - Ivankovo, Ivankov hrad. Výstavba hradu v Rudne musela byť veľkým a významným podujatím, ktoré si vyžadovalo značnú majetnosť stavebníka. Možno predpokladať, že súvisela s rozvojom ťažby kovov. Stopy po spracovávaní rudy možno sledovať dodnes vo forme železiarskej trosky na brehoch rieky Hron.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľubomír Kršjak má iba 44 rokov. Napriek tomu je už tretie volebné obdobie starostom obce Rudno nad Hronom. „Na kandidovanie ma nahovorilo niekoľko ľudí a keď som chcel niečo v obci zmeniť, tak som sa nahovoriť dal. Ľudia to pochopili. Za toľko rokov v úlohe starostu som určite získal i nejakých nepriateľov,“ približuje začiatky svojej práce starosta. „Je mnoho situácií, ktoré treba riešiť. Napríklad také susedské. A ako sa ľudovo hovorí, pravda je len jedna. Keď chcem niečo riešiť spravodlivo, mnohokrát si pritom získam niekoľko nepriateľov.“ Ako za mnohými starostami, i za ním je vidieť kus vykonanej práce. Za jeho starostovania sa podarilo splynofikovať obec a vybudovať infraštruktúru. Dovtedy v Rudne nebola žiadna. Nezamestnanosť v Rudne nad Hronom dosahuje takmer 20 percent, je teda dosť vysoká. V rámci možností sa obec snaží pomôcť ľuďom, najmä dlhodobo nezamestnaným. Aj tým spôsobom, že sa môžu zúčastniť aktivačných činností. Spýtali sme sa i na to, či má ešte Ľubomír Kršjak chuť kandidovať za starostu i v budúcnosti. „Ak mi bude slúžiť zdravie a ľudia to budú chcieť, kandidovať budem. Hlavne preto, že vytýčené ciele ešte nie sú splnené. V budúcnosti by sme chceli v obci vybudovať kanalizáciu a vodovod, ak bude u ľudí záujem. Vieme aká je ich finančná situácia. Za všetkým sú poplatky.Súčasnosť napovedá, že nás zrejme čaká spájanie malých obcí. Je to trend niektorých európskych krajín. To je však len môj názor. Reformné kroky uskutočnené doteraz ukazujú, že namiesto približovania sa občanovi, sa skôr vzďaľujú.“
Obyvatelia Rudna vedú pomerne bohatý kultúrny život. „Máme komisiu kultúry pri obecnom zastupiteľstve. Práve táto komisia kultúry a mládeže usporadúva všetky podujatia, ktoré sa počas roka v obci konajú. Počnúc tradičným fašiangovým sprievodom, ktorý je spojený s pochovávaním basy, detským karnevalom, ďalej stavaním mája, v marci si pripomíname oslobodenie obce počas druhej svetovej vojny a v máji robíme klasický táborák – vatru. Vtedy sa veľká časť obyvateľov stretne na ihrisku športového klubu pri vatre a guláši. Nezabúdame ani na detičky. Okrem detského karnevalu každoročne organizujeme „Mikuláša“, a oslavy dňa detí,“ dopĺňa starosta.
Aj starosta je len človek, nie je to žiadny stroj. Ako trávi svoj voľný čas starosta Rudna? „Voľného času je málo, ale keď ho mám, tak ma zaujíma záhrada, dvorové úpravy a televízia, najmä športové prenosy. Po náročnej psychickej práci je veľakrát fyzická práca oddychom a relaxom. V minulosti som hrával futbal a fandím mu dodnes. V rámci svojich možností i možností obce sa mu snažím pomáhať. Bez „duše“ nášho futbalu Milana Gubána by to však asi nešlo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Za najväčší úspech Ľubomír Kršjak považuje zmluvu o partnerstve s nemeckou obcou Langeneichstädt. Je to obec v bývalom východnom Nemecku vzdialená viac ako 800 kilometrov od Rudna. „To však nie je až taký problém. Oveľa väčším problémom je jazyková bariéra. Tú sa snaží vyriešiť náš rodák Emil Luky,“ vysvetľuje starosta a zároveň dodáva: „časom sa určite i to podarí odstrániť.“ Spoluprácu Rudna s Langeneichstädtom nadviazal Emil Luky, ktorý už tridsaťdva rokov žije práve v tejto nemeckej obci. Spolupráca sa začala najprv medzi družstvami strelcov oboch dedín. „V žarnovickom regióne sú iba dve oficiálne prihlásené strelnice – jedna je v Ostrom Grúni, druhá u nás v Rudne. Máme tu strelnicu na pištoľ a malokalibrové zbrane,“ hovorí Ľubomír Kršjak. Keď pred dvomi rokmi navštívilo Rudno družstvo strelcov z Nemecka, vedenie obce sa rozhodlo, že spoluprácu so zahraničnými kolegami využijú a rozšíria ju na celoobecnú. Minulý rok v marci podpísali zmluvu o partnerstve. Po nadviazaní tejto spolupráce sa vlani v lete zúčastnili občania Rudna osláv 1225. výročia od prvej písomnej zmienky o partnerskej obci. „Naša obec, Rudno nad Hronom, má v súčasnosti 521 obyvateľov. Napriek tomu, že nemecká obec má viac ako 1600 obyvateľov, spolupráca medzi oboma obcami funguje a je veľmi dobrá. Dokonca bola teraz v septembri rozšírená o tri oblasti – o kultúru, šport a školstvo,“ vysvetľuje starosta Kršjak. Na budúci rok v júli navštívi našu obec početná delegácia z Nemecka. Podľa slov Ľubomíra Kršjaka je jasné, že Rudno sa Nemcom veľmi páči. Aj preto, že obec je obklopená horami, kým ich dedina sa nachádza na rovine. „Na začiatku som sa takejto spolupráce trochu bál, to sa priznám. Keď som videl fotografie ich obce a porovnával som ich s možnosťami našej, tak som sa bál najmä toho, že im nebudeme môcť dať to, čo oni nám,“ spomína na počiatočné obavy starosta a dodáva: „napriek jazykovej a finančnej bariére sa naši nemeckí kolegovia nezľakli a spoluprácu s našou obcou privítali. Dnes môžem i ja smelo povedať, že tento krok vôbec neľutujeme.“
Spolupráca s nemeckou obcou priniesla Rudnu veľa pozitív. A aký postoj k partnerstvu s cudzincami zaujali samotní obyvatelia Rudna?
„Môj názor, a myslím si, že aj väčšiny obyvateľov Rudna je taký, že túto spoluprácu oceňujeme. Zadosťučinením bol vlaňajší október, keď nás nemeckí kolegovia navštívili a našim občanom predstavili svoju obec. Vlastným zariadením premietli občanom priebeh osláv a ukázali vlastnú obec s historickými pamiatkami. O spokojnosti a záujme našich občanov svedčí i zaplnená sála kultúrneho domu,“ s hrdosťou v hlase hovorí rudňanský starosta.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď nám Mária Bartošová povedala, že sa už niekoľko rokov venuje pleteniu dečiek, mysleli sme si, že sa asi zmýlila. Veď dečky sa predsa nepletú, ale háčkujú. No veľmi rýchlo nás presvedčila o tom, že pliesť sa dajú nielen svetre. „Rozdiel medzi pletením a háčkovaním je dosť veľký. Pri háčkovaní sa pracuje s háčikom a ja používam na pletenie štyri ihlice,“ vysvetlila Mária. Okrem trpezlivosti a šikovnosti je pri takejto záľube potrebné i množstvo času. „Ak robím dečku, ktorá je na veľký stôl, trvá mi to aj štyri dni. No venujem sa tomu iba vtedy, keď mám čas a nemusím robiť okolo domu.“ Pliesť dečky sa Mária naučila ešte v základnej škole. A ako sama hovorí, pozná málo žien, ktoré sa tomu venujú. Námety čerpá z rôznych časopisov – pletením sa dajú urobiť štvorcové i okrúhle dečky. Ešte sa jej nikdy nestalo, že by nejakú pokazila. Na svojej šikovnosti však nezarába, skoro všetko podarúva svojim najbližším. „Naučila som pliesť i svoju dcéru. A ak by mal niekto záujem, veľmi rada ho to naučím,“ povedala na záver Mária.


V Rudne žije skoro v každom dome šikovný človek. V dome u manželov Škarbovcov sú šikovní hneď dvaja ľudia. „Ja a moja manželka máme veľmi blízko k ľudovým tradíciám. Preto sa i obaja tejto tvorbe venujeme,“ hovorí Jozef Škarba. Sám o sebe hovorí, že sa hrá na minikováča. K svojej záľube sa dostal iba náhodou a venuje sa jej dva roky. Vyrábať miniatúrne repliky hrablí, sekier či motýk ho nikto neučil, je samouk. Jeho výtvory sú pravé kovanie. „Som taký pamätník. Pamätám sa na to, keď sa takéto veci, ktorým mi teraz hovoríme hobby, robili bežne,“ vysvetľuje Jozef. Základy minikováčstva sa naučil ešte v minulosti. Chodil sa pozerať na prácu do dielne kováča. Jozefova manželka sa venuje tkaniu. Na tkáčskom stroji, ktorý jej Jozef vyhotovil, tká koberčeky, opasky či tašky. Obidvaja svoje výtvory prezentujú na rôznych remeselných trhoch alebo jarmokoch. Na pozvanie organizátorov sa zúčastnili trhov v Banskej Štiavnici, Baďani či Tisovci. Na niektorých, okrem svojich výrobkov, predvádzali i samotnú výrobu. Či už minikováčstvo alebo tkanie. „Ak robíte niečo z povinnosti, nikdy to nemá taký výsledok ako práca robená s láskou,“ dodáva Jozef Škarba. On i jeho manželka do svojej práce vkladajú kus srdca. Dôkazom toho sú krásne výtvory, ktoré vyrobili vlastnými rukami.


„Pôvodná škôlka zasahovala do výstavby rýchlostnej komunikácie, čo sme ako obec svojím spôsobom využili. Dovolím si povedať, že dnes máme možno najkrajšiu materskú školu na Slovensku,“ chváli budovu pre najmenších obyvateľov Rudna starosta. Na stavbu materskej školy a jej areálu bolo vyčlenených 16 miliónov korún. Bola to vyvolaná investícia v rámci výstavby rýchlostnej komunikácie.

 

 

 

 



Futbalisti z Rudna hrajú momentálne II. triedu dospelých.

 

 

 

 

 

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 241
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 625
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 311
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 17 046
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 126
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 798
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 385
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 333
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 163
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 094
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Odberné miesto na covid.

Prišla len polovica ľudí, na ktorých bolo mesto pripravené.

4 h
2. celoplošné testovanie v Banskej Štiavnici.

Od dnes je negatívny test podmienkou.

10 h
Publikácia Zuzany Denkovej.

Kniha je dielom riaditeľky Slovenského banského múzea Zuzany Denkovej.

12 h
Chátrajúca budovy zmrzliny, v ktorej vznikne ekologické komunitné centrum.

Nevyužitý objekt by sa mal stať kontaktným bodom pre rôzne skupiny obyvateľstva.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

12 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

17 h

Už ste čítali?