Štrajk autobusárov nespôsobil v Leviciach dopravný kolaps, ako mnohí predpovedali. Časť ľudí volila dopravu vlakom alebo osobným autom. Druhá časť, aj vďaka stredajšiemu sviatku, volila pracovné voľno.
Horšia bola situácia v obciach, kde železnica nie je a kde za prácou ľudia musia dochádzať bez ohľadu na štrajky či štátne sviatky. Pán Jozef z Krškán sa posťažoval, že sa takmer nevedel dostať k lekárovi. Počas víkendu pociťoval akútne bolesti, a pretože je starší, rozhodol sa už v pondelok navštíviť lekára. O štrajku autobusov nevedel. Našťastie ho do mesta zobral sused. Nevedel však, ako absolvuje cestu domov.
Podobne pochodila aj pani Soňa z Borov. Do práce sa ešte ráno dostala, hoci musela ísť o hodinu skôr. Nevedela však, či sa dostane večer naspäť, pretože počas víkendov do práce nechodí, a preto nepozná ani sviatočný cestovný poriadok, ktorého sa SAD-ka v pondelok držala. Podobné to bolo s väčšinou dochádzajúcich z vidieka. Do mesta sa ešte ako-tak vedeli dostať, späť to už bolo horšie. Pochvaľovali si však taxikári, ktorí riešili najmä kratšie spojenia.