Celková rozloha Prenčova je 2450 hektárov. Žije tu okolo 620 obyvateľov. V obci sa nachádza vzácna kaplnka i množstvo zaujímavých kamenných krížov a sôch, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky.
Kultúrnymi dominantami obce sú katolícky a evanjelický kostol. V blízkosti Prenčova boli hliniská najkvalitnejšieho kaolínu na „Zlatom vrchu“ a na „Bielej hline“, na výrobu chýrnych hrnčiarskych a porcelánových výrobkov.
Alena Ciglanová je starostkou obce Prenčov už tretie volebné obdobie. K tomuto povolaniu ju doviedli ľudia, obyvatelia Prenčova. Medzi jej prvé úspechy v tejto funkcii patrí zavedenie vodovodu. „Bola to osemnásť miliónová investícia,“ hovorí Alena Ciglanová. „Popri ceste druhej triedy sme museli vybudovať chodníky, spravila sa rekonštrukcia miestneho rozhlasu, úsporné verejné osvetlenie, zrekonštruovali sme budovu obecného úradu, budovu škôlky. V tomto roku sme odovzdali do užívania bytový dom s 11 bytmi, podporeného z programu Rozvoja bývania v celkovej hodnote 15 miliónov korún. Vďaka programu Sapard budeme 10. decembra kolaudovať nový kultúrny dom a chodník v celkovej sume 120 miliónov korún,“ hovorí starostka obce Prenčov. Popri týchto projektoch sa v obci robí teplovod, systém centrálneho vykurovania obecných budov. Tento projekt bol podporený dotáciou 1 200 000 korún Ministerstvom životného prostredia. Keďže obec nemá zavedený plyn, vybudovali kotolňu na drevoplyn, z ktorej sa vykuruje aj nová budova kultúrneho domu, škôlka, ale v budúcnosti aj budova obecného úradu. „Robili sme tiež projekt Využívanie solárnej energie, solárny panel je na budove školy. Malú dotáciu sme dávali aj občanom, ktorí si takéto panely zadovážili. Máme teda v obci namontované štyri takéto súpravy,“ dodáva Alena Ciglanová.
Obec Prenčov dostala 3. júla tohto roku aj Cenu ministra životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2004, za prínos v starostlivosti o životné prostredie.
V rámci projektu Mikroregión Južné Sitno, ktorý vznikol v roku 1999, obec Prenčov spolupracuje s obcami Baďan, Beluj, Žibritov, Počúvadlo a obec Kráľovce – Krnišov.
„Keď dokončíme všetky investičné plány, chceme sa vrátiť k starostlivosti o občanov,“ hovorí starostka. „Momentálne máme problém s niekoľkými bezdomovcami, ktorí v obci prespávajú. Ďalším problémom je nezamestnanosť, ktorá je v obci asi 15 percentná.“
Obecná malotriedka
Máloktorá menšia obec v našom regióne má školu. Prenčov ju má. Malotriedku s 26 deťmi. „Žiaci sa učia v dvoch triedach, prváci s druhákmi a tretiaci so štvrtákmi,“ informuje nás riaditeľka Milena Gallusová (na snímke). „Prvákov máme osem, druhákov je šesť, tretiakov je len päť a štvrtákov je sedem. Okrem mňa v našej škole učí Zdenka Trubanová a vychovávateľka Ida Binderová, ktorá je tu z nás najdlhšie.“ Spojenie dvoch ročníkov v jednej triede má podľa riaditeľky Gallusovej svoje výhody aj nevýhody: „Žiakom sa môžeme viac venovať, dokonale ich poznáme, ale na druhej strane je toto spojenie rušivé.“ V škole je nová počítačová miestnosť, kde sa žiaci učia pracovať s počítačom. V literárno-dramatickom krúžku žiaci nielen spievajú, či tancujú, ale nacvičujú aj rôzne programy, či dokonca divadelné predstavenie. Najbližšie sa predstavia s programom 6. decembra tohto roku „na Mikuláša“. Škola vydáva aj vlastný školský časopis Školáčik s básňami, piesňami, ale hlavne príspevkami od žiakov.
Druhý stupeň absolvujú žiaci z Prenčova v Základnej škole v obci Svätý Anton.
Významné míľniky
Rok 1266 – Prenčov je doložený v písomnom prameni. Názov obce Prenčov je pravdepodobne odvodený od mena lokátora územia stredovekej osady, ktorý mal meno Princh
1290 – majiteľom Prenčova sa stáva syn špána Veľkého Dersa z rodu Hunt - Pozanovcov
1390 – novým majiteľom hradného panstva Čabraď, ku ktorému prináležal Prenčov, sa stal Leustach Ilšavai
1476 – v Prenčove sa napočítalo 32 majiteľov usadlostí. Medzi nimi sa uvádzajú aj priezviská, ktoré sa v Prenčove zachovali až do neskorých období, ako Buzáš, Hranko, Molnár...
1483 – Prenčov je majetkom rodiny Horvátovcov
1511 – majiteľom Prenčova sa stal ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóci
1526 – Prenčov sa uvádza v písomných prameňoch vo formách Princh, Prynchfalwa, Prinstorff
1540 – Prenčov je uvedený medzi majetkami hradného panstva Sitno. V tomto roku sa v dedine nachádzalo 29,5 obývaných sedliackych usadlostí a pol opustenej sedliackej usadlosti, päť domov želiarov, tri mlyny, farský kostol s farou a cintorín
1556 – v Prenčove narástlo 20 nových usadlostí
1630 – popri poľnohospodárstve, prác v lese, či povozníctve sa obyvatelia Prenčova zaoberali aj kováčstvom, mäsiarstvom, hrnčiarstvom, či mlynárstvom
1655 – 1667 – Prenčov a okolité obce drancovali cisárski vojaci z posádok v Nitre a Topoľčanoch
1721 – 1732 – realizovali sa rozsiahlejšie stavebné práce a úpravy interiéru rímskokatolíckeho kostola
1731 – Martin Zorkovský z Kremnice vyhotovil organ pre rímskokatolícky kostol. Ten bol po roku 1845 premiestnený do kostola v obci Beluj
1751 – počet obyvateľov Prenčova, ktorí podliehali plateniu daní, bol nasledovný: 136 sedliakov, 12 želiarov a 16 podželiarov
1778 – zachovaná rukopisná kolorovaná mapa Prenčova
1828 – pri sčítaní evidovali 184 domov a 1 104 obyvateľov
1841 – 19. novembra sa v Bzenici narodil Andrej Kmeť, významná osobnosť slovenských kultúrnych dejín, zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti a viacerých spolkov, ktorý od roku 1878 pôsobil ako rímskokatolícky farár v Prenčove
1871 – vznik obvodného notárskeho úradu
1885 – v Prenčove sa narodil spisovateľ a typograf Eduard Bertan
1900 – Prenčov mal 822 obyvateľov
1935 – následkom hospodárskej krízy sa v Prenčove evidovalo 78 nezamestnaných
Folklórno-divadelná skupina Prenčovan
Vznik folklórno-divadelnej skupiny Prenčovan spadá do obdobia vzniku Zboru pre občianske záležitosti pri MNV v Prenčove. Tento zbor sa zúčastňoval takmer všetkých občianskych obradov, sobášov, uvítaní detí do života, životných, či pracovných jubileí.
Prvými účinkujúcimi boli žiaci osemročnej strednej školy v obci Prenčov. Postupne bola žiacka skupina dopĺňaná staršími dievčatami i mladými ženami. Repertoár tvorili hlavne lyrické piesne, svadobné odobierky, ale aj iné piesne, či básne. Skupina sa z roka na rok rozširovala, aj keď vystupovala bez hudobného doprovodu, neskôr s eloktrofonickým organom.
V júni roku 1976 sa skupina po prvýkrát zúčastnila folklórnych slávností Podhorie 76. Na štvrté folklórne slávnosti prišiel Prenčovan už vo svojich krojoch.
Nový život prišiel do folklórnej skupiny príchodom súčasných členiek, ktoré sa už púšťali do práce na náročnejších scenároch.
Po prvýkrát sa v súbore objavili muži pri príležitosti osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Prenčov.
Spevácka skupina Prenčovan sa zúčastnila všetkých trinástich folklórnych slávností Podhorie, ale aj Podpolianskych slávností v Detve, či slávností Hrušovská paráda v Hrušove.
V posledných rokoch pripravuje scenáre pre Prenčovan Anna Kriegerová, ktorá čerpá námety z literárnej tvorby Martina Kukučína, či Zuzky Zgurišky. Pre zástupcov mužského pokolenia zase pripravuje obrazy zo života Filip Ciglan. Režisérkou je Alena Ciglanová, starostka obce. V roku 2000 naspievali CD-čko pod názvom Ozveny prenčovského chotára. Vystúpenie folklórnej skupiny Prenčovan už nepozostáva len zo spevov, ale aj z tanečných kreácií, či divadelných predstavení.
Rok 2004 bol pre folklórno-divadelnú skupinu Prenčovan bohatý na rôzne menšie i väčšie folklórne i divadelné vystúpenia. Za divadelnú hru Žiarlivé ženy im udelila porota cenu za ženský herecký výkon a dramaturgiu diela. Mladí tanečníci vo veku od 14 do 20 rokov sa prvýkrát predstavili 1. mája tohto roku v obci Svätý Anton, vo večernom programe Bavíme sa navzájom.
Tento rok súbor nevynechal ani podujatie 15. Pohronské folklórne slávnosti v Podhorí.
Obecný futbalový klub TJ Štart Sitno Prenčov skončilo jesennú časť III. triedy na peknom 2. mieste. Súťaž viedlo skoro po celú jesennú časť, no o prvenstvo prišlo až v závere súťaže, kde Prenčovania mali objektívne problémy, pretože nemohli nastúpiť na posledné zápasy až 6 hráči (pre zranenie a pracovné povinnosti). Ako ďalej? Chceli by súťaž vyhrať a potom sa rozhodne či pôjdu o súťaž vyššie, alebo ostanú hrať v III. triede. Na fotografii sú zľava hore: Marián Kružlic (tréner), Melcer, Boroška, Dolinský (najlepší strelec a kapitán mužstva), Bartolovic, Brnák, Machav, Chovan (predseda TJ a vedúci mužstva). Dole z ľava – Kosorín, Ľubomír Kružlic, Vankovic, Buzalka, Zarožzký, Sluka, Kamil Chovan. Chýbajú – Hlaváč, Výboch, Mlynárik, Peták, Ladziansky, Pivarčík, Binder, Hock
Náučný chodníkChodník vedie z dediny Prenčov na vrchol Sitna. V celej dĺžke stúpa, dá sa prejsť asi za tri hodiny, v zime je kvôli snehu nepriechodný. Na trase je umiestnených deväť informačných tabúľ, na ktorých sú popri informáciách aj citáty Andreja Kmeťa.
Náučný chodník začína pri zrekonštruovanej sýpke chudoby, dnes pamätnej izbe Andreja Kmeťa. Vedie cez zaujímavé miesta na úpätí Sitna, peknými lúkami Almášskou, či Ľahotskou, ale aj cez les, popri pohrebiskách z mladšej doby bronzovej a neďaleko zrúcaniny Sitnianskeho hradu. Pri chodníku je viacero studničiek. V rozhľadni na vrchole Sitna je malé informačné centrum ochrany prírody.
Výber z vecného slovníka obce Prenčov
ancug - mužský alebo pánsky oblek
blink - náhoda
botoša - topánka
ďogať - pchať niečo do niečoho
falc - záhyb na plechu
filkaš - plytká prútená nádoba na drevo
geceľa - spodnička
grmáň - samorast
kicka - brmbolec
kondľa - nádoba s užším hrdlom na mlieko
krňica - klbko
kutliak - veľká vlnená šatka
mantrholec - hrada držiaca povalu
osovok - obliečka
ponk - pracovný stôl
rínok - tržnica
taľovať - deliť
