Po rôznych analýzach bolo nakoniec rozhodnuté, že dedičná štôlňa bude mať vyústenie pri terajšom Žiari nad Hronom. Zaujala ma najmä citácia z rozhodnutia komorného grófa Gabriela M. Svaiczera z 8. septembra 1841: „Udeľujem týmto na základe III. článku 1. paragrafu Maximilianovho banského poriadku erárnym baniam v Kremnici právo vyraziť jednu dedičnú štôlňu v Tekovskej župe na brehu rieky Hron nad biskupským trhovým mestečkom Svätý kríž na úpätí vrchu Smolník s ochranným menom Cisár a kráľ Ferdinand na odvodnenie ich šácht a banských polí.“
Dedičná štôlňa zachránila kremnické baníctvo na takmer sto rokov. Prvá voda pretiekla štôlňou do Hrona 13. júna 1899, jej dĺžka je 15 481 metrov. Do tejto štôlne sú vlastne vyústené vody, ktoré by mali pretekať do povodia Váhu a štôlňou prechádza aj voda z unikátnej podzemnej elektrárne, ktorá sa nachádza v hĺbke 246 metrov pod šachtou Ludovika. Táto bola v čase jej výstavby v roku 1921 európskym unikátom.
K vyústeniu štôlne Cisára a kráľa Ferdinanda je dobrý prístup zo starej cesty medzi Žiarom nad Hronom a Šašovským Podhradím, cestou pod Slnečnou stráňou.