Článok pokračuje pod video reklamou
. Levičania z 15-tich zápasov dvakrát vyhrali a trinásťkrát odchádzali z ihriska ako porazení. Vysoko pasívne skóre 5:43 a fakt, že Levičania nestrelili na súperovom ihrisku ani jeden gól bije na poplach. O zhodnotenie jesennej časti sme požiadali Jozefa Pavlíka.
* Mužstvo Slovana Levice ste prevzali vlastne za zvláštnych okolností. S akým úmyslom?
- Mužstvo som neoficiálne prevzal od 5. kola, keď predchádzajúci tréner Tariška už viac nemohol pokračovať v pozícii trénera pre pracovné povinnosti. Ja som najprv mal v úmysle s hráčmi Slovana Levice len trénovať, nakoľko stále aktívne hrávam v Rakúsku. Keď došlo k stavu, že nemal kto trénovať, odhodlal som sa k tomuto kroku ja. Vlastne aj preto, že mám základnú trénersku licenciu a chcel by som sa trénovaniu v budúcnosti venovať. Snažil som sa nadviazať na kroky trénera Tarišku, ale kvôli katastrofálnej finančnej situácii to bolo viac než ťažké. Chcel som chlapcom pomôcť, aby sa vôbec jesenná časť dohrala.
* Hodnotenie po jesennej časti asi nebude ľahké, ale predsa. Uspokojilo vás niečo počas jesennej časti?
- Po dosiahnutých výsledkoch sa nedá hovoriť o tom, že by ma niečo bolo uspokojilo. Snáď len to, že chlapci pri takejto situácii vydržali pomerne dlho a verili sľubom, že sa finančná situácia zlepší ešte počas jesennej časti. Keďže v poslednom čase káder levických futbalistov opustilo niekoľko kvalitných hráčov, nebol som ja, ani Juraj Tariška tlačený k tomu, že musíme hrať o špicu tabuľky. To jednoducho nepripadalo v takomto stave do úvahy. Čo sa týka fungovania celého klubu, bez aktívnej práce štatutárov sa pracovať na úrovni nedá. Potešilo ma aspoň kvalitné fungovanie a dosiahnuté výsledky mládežníckych mužstiev, ktoré ale „mali na svedomí“ tréneri jednotlivých mužstiev a ľudia, ktorí im pomáhali. Či už to bol Juraj Račko, Róbert Vida, alebo vedúci mužstiev.
* S čím by ste sa naopak už v budúcnosti ako tréner nechceli stretnúť?
- Práve s takýmto stavom, aký vládol v Leviciach počas jesene. Tento stav poukázal, ako sa s futbalom robiť nemá a verím, že sa to už viac nezopakuje. Futbal sa má hrať v prvom rade pre fanúšikov a tí počas sezóny vycítili v akej sme situácii a cesta na futbalový štadión stratila pre nich zmysel. Jasné, že k tomu dopomohli aj zlé výsledky, ale ako som už povedal, s týmto kádrom sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky len vtedy, keď bude v klube všetko fungovať, ako má.
* Je podľa vás nejaká východisková možnosť z tejto priam katastrofálnej situácie?
- Ja verím, že áno. Je snaha nejakých skupín, ktorí by vstúpili do futbalu. V prvom rade treba zvolať členskú schôdzu, zvoliť na nej nových štatutárnych zástupcov, aby vôbec mal kto podpísať prípadné prestupy hráčov, či už smerom do nášho klubu, alebo naopak.
* Hovorí sa, že do futbalu chcú vstúpiť noví, alebo staronoví ľudia. Jedna skupina ľudí sa údajne tvorí okolo Vladimíra Kuťku, ktorý v minulosti už niekoľkokrát bol činným vo futbalovom klube. V druhej skupine figuruje meno terajšieho manažéra MŠK Zbroj Želiezovce Jozefa Kvasníka, kde majú momentálne veľké finančné problémy...
- Sme veľmi malé mesto a rozprávať, že som o tom nič nepočul by nebolo korektné. Ako ste naznačili, existujú dve skupiny, ktoré by chceli vstúpiť do futbalu. Akým spôsobom to ja presne neviem, dúfam však, že ak bude mať niekto seriózny záujem pomôcť levickému futbalu, že sa tak udeje čo najskôr. Ak by naopak chcel z neho len profitovať, nech to radšej prenechá iným...
