Leviciach sa z futbalovej mapy Slovenska vytráca. Levice boli v nedávnej minulosti pravidelným účastníkom II. ligy, ba dvakrát sa futbalsiti Slovana pokúšali o postup do I. ligy. Mládežnícky futbal bol koncom 90-tich rokov jedným z najlepších na Slovensku. Ako hodnotiť súčasnú situáciu v Leviciach, to sme sa spýtali dlhoročného trénera a v roku 1998/99 výkonného riaditeľa FK Ing. Vladimíra Kuťku (na snímke).
* Ako vidíte momentálnu situácia vo futbalovom klube Slovan Levice?
- Osud futbalu v Leviciach mi nie je ľahostajný, veď ako tréner som v deväťdesiatich rokoch vychoval celú generáciu futbalistov, ktorí v slovenskom futbale čosi znamenajú. Boli, či sú nimi M. Kubala, Ľ. Hajdúch, P. Čvirik, A. Kubala, M. Palic, R. Chmelo, R. Mandrák a mnohí ďalší hráči pôsobiaci v najvyšších futbalových súťažiach. Bol som ako tréner pri postupoch do najvyšších republikových súťaží všetkých mládežníckych kolektívov od mladších žiakov až po straší dorast.
Súčasný stav je len vyvrcholením mnohoročných problémov a nezáujmom mesta, podnikateľských subjektov, ale hlavne nezáujmom a zlej koncepčnej práce funkcionárov klubu. To torzo mužstva dospelých, ktoré tu zostalo, doplnené dorastencami, jednoducho na súťaž nestačí a v podstate ju robí neregulárnou. Klub nemá absolútne žiadne vedenie a len s veľkými ťažkosťami mužstvo seniorov dohralo jesennú časť súťaže. FK má odstavené účty a pokiaľ mal nejaký majetok, tak ho „rozobrali“ exekútori. Že v tejto situácii dokázal pracovať mládežnícky futbal, za to patrí môj obdiv a úcta ľudom, ktorí v ňom robia.
* V Leviciach vyrástlo množstvo kvalitných futbalistov. Čo si myslíte o ich odchode do iných klubov?
Bohužiaľ lokálpatriotizmus dnes nie je v móde a hráči logicky odchádzajú za lepšími podmienkami. Pokiaľ však klub dostane patričné odstupné, je to v poriadku a len tak môže pokračovať vo výchove ďalších futbalistov. V Leviciach však v poslednom období množstvo futbalistov odišlo bez adekvátnej finančnej náhrady, čo sa nemalou mierou zaslúžilo o celkové finančné problémy. Klub predsa nemôže fungovať na tej báze, že napriek dlhoročnej výchove nedostane za hráča to, čo mu patrí a to je podľa mojej mienky vo veľkej miere vinou funkcionárov a manažérov, ktorí to umožnili. Nemalo by sa stávať, že sa stratia záhadne prestupové lístky, alebo že funkcionár klubu nevie, že hráč niekam prestupuje. To sú základné pravidlá serióznej tímovej práce, ktorá dlhodobo v Leviciach absentuje.
* Akým spôsobom by sa podľa vás dala riešiť ťažká terajšia situácia?
- Veľkým problémom je dlh telovýchovnej jednoty, ktorý vznikol ešte niekedy koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov. Sú to všetko dlžoby „veľkej“ TJ (zamestnanci, pridružená výroba) za odvody voči poisťovniam a daňovému úradu. Tie v podstate paralyzujú činnosť futbalového klubu a neplatením sa stále zvyšujú o poplatky z omeškania. V mládeži sme tento problém riešili ekonomickým osamostatnením cez rodičovské združenie a myslím si, že takto to dobre funguje dodnes. Futbalový klub môže tento problém vyriešiť len tak, ako ho riešia vo väčšine futbalových klubov - osamostatnením sa od TJ a cez členskú schôdzu vytvorením nového občianskeho združenia, ktoré nebude zaťažené starými dlhmi.
* Akú úlohu môže v tomto probléme zohrať mesto?
- Myslím si, že rozhodujúcu, hlavne v zmobilizovaní členskej základne, v oslovení a koordinácii podnikateľských subjektov, či prebraním záštity nad mládežníckym futbalom. Až na pár výnimiek, futbal na Slovensku funguje len tam, kde rozhodujúcu úlohu zohráva obec, či mesto. Verím, že toto pochopil primátor i vedenie mesta a budú s tými, čo môžu a mali by pomôcť - podnikateľskými subjektami tohto regiónu, nápomocní záchrane levického futbalu.
Autor: - ro -