Článok pokračuje pod video reklamou
O ňom, ale aj o úlohách parlamentu sme sa porozprávali s jeho novozvolenou predsedníčkou, starostkou Jura nad Hronom Helenou Valentovou.
Ako ste sa dostali k práci vo Vidieckom parlamente?
Z Vidieckeho parlamentu ma oslovili cez naše Združenie vidieckeho turizmu – Hron ešte v roku 2000. Ponúkli školenie na podávanie projektov do Európskej únie. Vyškolili na ňom 30 fascilitátorov z celého Slovenska. Bola som jednou z nich, a tak som sa spolu s naším združením stala členkou Vidieckeho parlamentu.
Čo je vlastne Vidiecky parlament?
Je to nezisková organizácia občianskych združení a mikroregiónov, ktoré prejavia záujem o spoluprácu. Spoločne tvoríme plán a víziu pre rozvoj slovenského vidieka.
Je Vidiecky parlament porovnateľný s klasickým parlamentom?
Zatiaľ ani nie, nezastupujeme tak širokú verejnosť. Je to občianske združenie, ktoré tvoria dobrovoľní členovia, ktorí určujú jeho priority - čo na vidieku chýba, čo by sme potrebovali, na čo v parlamente nemyslia a zabúdajú. Predsedom je Peter Rusnák, ktorého už akceptovala aj Národná rada. Komunikuje s členmi vlády, Združením miest a obcí Slovenska. Kontakty máme aj s predsedami vyšších územných celkov.
Kedy vznikol Nitriansky Vidiecky parlament?
Nedávno, v čase, keď vznikali regionálne vidiecke parlamenty. Ten náš – v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja – je jedným z posledných.
Koľko má členov?
Momentálne je ich 14. Z Levického okresu je len jeden člen – Združenie vidieckeho turizmu – Hron.
Ako si pomáhajú členovia parlamentu?
Poskytujeme informácie čo sa týka čerpania rôznych fondov z Európskej únie, ponúkame možnosť vyškoliť šikovných vzdelaných ľudí. Pomáhame si aj inými radami, odovzdávame si skúsenosti a podobne.
Spomínali ste kontakty s vyššími územnými celkami. Stretli ste sa už s predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja?
Zatiaľ nie. Stretnutie s pánom Belicom chystám až na január, nakoľko som predsedníčkou veľmi krátko.
Budete sa zúčastňovať aj na zasadnutí Nitrianskeho samosprávneho kraja?
Áno. Chceme, aby nás pozývali, hlavne keď pôjde o veci, ktoré sa týkajú vidieka. Prípadne by sme mohli byť členmi nejakého výboru, kde by sme mohli pripomienkovať návrhy.
Bude Nitriansky Vidiecky parlament vo svojom rozhodovaní závislý na celoštátnom Vidieckom parlamente?
Regionálne vidiecke parlamenty majú vlastnú právnu subjektivitu, takže môžeme individuálne písať projekty, plánovať, stretávať sa, zasadať. Nebudeme čakať, čo urobí veľký parlament. Niektoré požiadavky môžeme presúvať aj smerom k celoštátnemu združeniu, ktoré má za úlohu tlmočiť vláde, aby sme tam nechodili všetci. My budeme komunikovať s vyšším územným celkom a celoslovenský s vládou a štátnymi inštitúciami. Zasadnutia regionálneho parlamentu budú podľa potreby.
Aké povinnosti čakajú nitriansky parlament v najbližšom čase?
Prvou úlohou, ktorú musíme urobiť, je zmapovať, koľko mikroregiónov a občianskych združení pracuje na území Nitrianskeho kraja. Je to veľmi ťažká úloha, nakoľko neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by to mala podchytené. Zároveň musíme zistiť ich záujem o spoluprácu. Naším hlavným cieľom v rámci regionálneho Vidieckeho parlamentu, v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, je vyškoliť vidieckych lídrov, ktorí by pomáhali mikroregiónom napríklad pri vypracovaní stratégie rozvoja, príprave projektov a podobne.
Lídri by pracovali na báze dobrovoľnosti?
Boli by sme radi, keby boli za svoju prácu platení, pretože je to náročná práca a nedá sa očakávať, že ju niekto bude robiť dobro-
voľne. Určite si práca na roz-
voji vidieka vyžiada, ako sa hovorí, celého človeka.
Jeden líder by pracoval pre viacero obcí?
Malé obce sa neuživia, ak sa nenaučia hospodáriť spolu, dobrovoľne sa spájať podľa ich spoločných cieľov a problémov. Či už na základe turizmu, výstavby kanalizácie, sociálnych služieb a podobne. Tieto činnosti by mal niekto koordinovať, čo by mali robiť lídri.
Koľko lídrov by podľa vás malo byť v Nitrianskom kraji?
Veľmi veľa, pretože len v rámci Dolnohronského regiónu som už objavila tri mikroregióny, ktoré určite potrebujú svojich vlastných koordinátorov.
Boli by lídri napojení priamo na Vidiecky parlament?
Pracovno-právny vzťah by tam pravdepodobne nebol. My by sme ich iba vyškolili a pustili do terénu. Oni by sa mali uživiť sami. Iba v prípade, ak by ich platil štát... Projekt líder je iba v štádiu uvažovania, plánovania, legislatívne nie je ešte nedoriešený. Nejakú páku však na neho bude musieť mať aj mikroregión, aby ho v prípade, že s ním nebude spokojný, mohol odvolať.
