S priateľmi komunikuje po svojom - kresbami

ci mala nielen Blaženka, ale aj ostatné nepočujúce siroty krásne Vianoce.
Rok 2002 bol pre Blaženku prelomový. Najprv sa dievčatko na prechádzke zatúlalo v lese. Blúdila v ňom bezcieľne celú noc, zatiaľ čo ju hľadali desiatky policajtov, dobrovoľníkov a dokonca vrtuľník s termovíziou. Pátranie bolo bezvýsledné. Na druhý deň ráno sa sama objavila na opačnom konci horského hrebeňa, úplne vyčerpaná, ale zdravá. Vôbec nevedela, kde je. O niekoľko mesiacov vyhrala výtvarnú súťaž Deti a Vianoce, ktorú pre telesne a duševne postihnuté deti vypisuje každoročne SPP. Najviac sa tešila na Vianoce, lebo v internáte im pripravili vďaka pochopeniu dobrých ľudí krásne darčeky. Bol medzi nimi aj Blaženkin vysnívaný plyšový medveď. Krátko pred sviatkami zlodej všetky darčeky ukradol a vyzeralo to, že deti budú mať Vianoce chudobné. Po uverejnení článku v SME však nastúpili čitatelia a zahrnuli deti množstvom darčekov. „Niektoré priateľstvá sa udržali dodnes. Vďaka tomuto článku získala Blaženka ľudí, ktorých miluje a ktorí milujú ju. Jej skutoční rodičia jej nikdy neposlali ani jedinú pohľadnicu,” hovorí riaditeľka školy Jana Jánošková. Blaženka naďalej žije v internáte, ale má pocit, že už má aj ona rodičov. S manželmi z Bratislavy je v stálom kontakte, chodia ju navštevovať, pred začiatkom školského roka ju kompletne vybavia. Manželia Šimkovci z Bratislavy nedávno pozvali do bratislavskej zoo nielen samotnú Blaženku, ale celú jej triedu. Bol to pre nich obrovský zážitok. Riaditeľka školy hovorí, že život postihnutého dievčaťa sa zmenil od základu. Na svojich priateľoch visí a komunikuje s nimi pre ňu najbližším spôsobom - kresbami. Keď si deti vešali na stenu v triede nakreslené portréty rodičov, ona si tam pripla uja Peťa a tetu Dášu. Tak volá manželov Šimkovcov. Len čo niekto spomenie ich mená, zažiaria jej oči od radosti. Pritom mentálne je Blaženka stále na úrovni päť-šesťročného dieťaťa. „Napriek tomu máme pocit, že neuveriteľne vyzrela. Je vyrovnanejšia, pokojnejšia. Stále rada kreslí a v tých obrázkoch je všetko, čo cíti. Hlavne láska k dvom ľuďom, ktorí sa k nej dostali úplnou náhodou,” dodáva riaditeľka.

Na benefičný koncert trénujú od septembra
Podobný smutný osud ako Blažena Pechová má aj ďalšia štyridsiatka detí, ktoré vyrastajú v základnej a špeciálnej škole pre sluchovo postihnuté deti v Kremnici. Iba niektoré z nich sú naozajstné siroty, o väčšinu nejavia rodičia žiaden záujem. Na Vianoce sa pripravujú už od septembra. Vyrábajú nádherné ozdobné predmety na vianočný bazár a pripravujú program. Nepočujúca poetka Magda Pilárová-Benkovičová dochádza každý týždeň z Trenčína do Kremnice, aby s deťmi nacvičila sekvencie svojej novej rozprávky. „Po tom, čo sme začali koncerty organizovať, môžeme dať našim deťom na Vianoce osobný darček. Dovtedy dostávali iba spoločné dary. Najprv neverili, že si ich naozaj môžu nechať. Pohrali sa a chceli darček vrátiť,” hovorí Jana Jánošková. V decembri sa v Žiari nad Hronom a v Kremnici uskutočnia dva benefičné koncerty pre nepočujúce deti. Dušou žiarskeho benefičného koncertu je Natália Novotná a organizujú ho nepočujúci v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom, základnou umeleckou školou a Pohronským osvetovým strediskom. Výťažok pôjde na darčeky nepočujúcim sirotám z Kremnice a Športovému klubu telesne postihnutých Viktória. Koncert sa uskutoční 14. decembra. Na kremnickom koncerte, ktorý je plánovaný na 9. decembra, už tradične spolupracujú základné a stredné školy v meste. Taktovku podujatia budú mať v rukách gymnazisti pod vedením riaditeľky školy Janky Šumichrastovej.