
ola, dnes už časti Ružomberka, prišiel do Žiaru nad Hronom v roku 1956 ako talentovaný brankár a v bráne futbalového mužstva ZSNP stál až do roku 1967. Mal vynikajúci postreh, ktorý získal v boxeristickom ringu, keď začiatkom päťdesiatych rokov patril k najtalentovanejším juniorom Slovenska v tomto športe a v ringoch vybojoval nejeden úspešný duel. Po príchode do Žiaru však išiel box bokom a prednosť dostala najpopulárnejšia kolektívna hra - futbal. Po skončení aktívnej činnosti v Žiari nad Hronom chytal ešte niekoľko rokov v Dolnej Trnávke. Všade kde pôsobil spomínajú na neho len v tom najlepšom. Vždy okolo seba šíril svojský, doslova nenapodobniteľný humor. Zvlášť si na neho budú spomínať tzv. “staré gardy ZSNP”, ktoré sa pravidelne zúčastňovali turnajov v rámci Kovohút a neraz práve s Bystričanom v bráne tento turnaj aj vyhrali. V Žiari nad Hronom pôsobil desať rokov aj ako tréner žiakov, keď spolu s trénermi Jánom Žiškom, Štefanom Veľkým a Milanom Nemcom vychovali celú radu výborných futbalistov, ktorí ešte aj dnes obliekajú dresy rôznych klubov v našom regióne. Vždy sa vedel tešiť z úspechov žiarskeho futbalu a neraz to bolo aj jeho zásluhou. Všetkým, ktorí Ernesta Bystričana poznali, bude z jeho odchodu smutno. Veľkej rodine futbalistov bude veľmi chýbať, tak ako bude chýbať jeho najbližším. Spomienka na jeho športové výkony, na doslova charizmatickú osobnosť v žiarskom futbale, však ostane natrvalo zapísaná zlatými písmenami v jeho sedemdesiatpäťročnej histórii. Česť jeho pamiatke!