om som sa naučil sám. Urobil som si aj vlastný sústruh.“ Aj keď má už 75 rokov, takmer celý deň strávi v dielni. Ako hovorí, „pracovnú dobu“ má do štvrtej poobede. „Práve teraz robím jeden svietnik. Skladá sa z viacerých častí, z trupu, držiakov na sviečky. Časti k sebe zlepím, dvakrát nalakujem a nechám dvadsaťštyri hodín vyschnúť.“ Na výrobu týchto predmetov používa bukové, čerešňové, ale aj orechové drevo. Musí byť suché, je potrebné ho pripraviť. Na dvore čaká na spracovanie aj rok. Výroba jednej vázičky trvá asi dve až tri hodiny. Dielňa Jána Búryho je plná náradia, má v nej sústruh, dláta, či pílky. Tvary výrobkov si vymýšľa sám, niekedy inšpiráciu čerpá aj z časopisov, hlavne pri výrobe poličiek. Presný návod však nepotrebuje. Ak sa mu niečo nepodarí, skončí to v peci.
Manželia Búryovci majú dve dcéry a štyri vnúčatá. „Jedna dcéra žije aj s rodinou vo Veľkej Lehote, druhá vo Zvolene.“ Aj keď majú troch vnukov, ani jeden sa zatiaľ „dedovmu koníčku“ nevenuje. „Ľahké nie je nič, človek na túto prácu musí mať trpezlivosť a cit,“ zamýšľa sa Ján Búry a pokračuje. „Vnuk chcel, aby som mu spravil črpáky, takže som skúšal aj takéto veci, ale viete, keď ma to baví, tak urobím všetko, ale keď mi niečo nesadne, nedarí sa mi. Keď mám aj malý kúsok dreva, nevyhodím ho, niečo z neho vymyslím.“ Vyrobil aj drevené tulipány, malé hríby, kolovrátok, garnižu do kuchyne, kolísku pre bábiky, či nábytok pre manželku. „Lepšie je pohybovať sa, ako ležať v posteli. Už som mal aj infarkt, trikrát mi prepchávali cievy. Aj na oči som bol už operovaný, ale zaplať Bohu, vidím dobre. Aj čítam bez okuliarov.“ Ján Búry mal aj malý úraz, kus dreva mu odletel do tváre. Nič vážne to však nebolo.
Vianoce trávia manželia Búryovci sami. „Dcéry prídu na Božie narodenie. Štedrovečerná večera pozostáva z opekancov s makom alebo tvarohom. Potom máme rybu so zemiakovým šalátom. Dáme si aj cesnačik, vianočnú kapustnicu a peniaze pod obrus. Pred večerou sa nezabudneme pomodliť,“ hovorí manželka Jána Búryho Pavlína.
