Ako sa žije dvom identickým bratom

ín musím predať a čo za to“, nám ukázali chlapca, ktorý vie, čo chce. Naša odpoveď sa mu musela pozdávať, lebo o chvíľu dokvitol aj s bratom Stankom a mamičkou, aby pracovnej príležitosti dodal punc vážnosti. Nuž, pravda je, že keď sme ich uvideli takto pekne spolu, nerozoznajúc, ktorý tu bol pred chvíľou, nepustili sme ich, kým nám neporozprávali, ako sa žije dvom identickým bratom.
Ako sa dozvedáme, v súčasnosti obaja chodia do kvinty v žiarskom gymnáziu. „Kým sme boli menší, učitelia si nás dosť mýlili,“ pripúšťa o päť minút starší Maťko. „Teraz si nás mýli už len jedna pani profesorka. Kubišová. Väčšina nás však rozozná až podľa hlasu.“ My sme si všimli aj druhý rozpoznávací znak. Stanko má kratšie vlasy ako Maťko.
Ako väčšina jednovaječných dvojičiek, aj títo bratia majú rovnaké „ciťáky“. „Napríklad pri pozeraní telenovely,“ uškrnie sa Maťko, „si rovnako myslíme, ako bude pokračovať dej.“ „Nóó, alebo sa stretneme pri čokoláde,“ dodáva Stanko. Rovnaké myšlienky, rovnaké chúťky v tom istom okamihu. A rovnako sa vedia na seba aj hnevať. Maťka vie vytočiť Stanko vždy, keď ho vyrušuje pri učení alebo ho vyhadzuje spoza počítača. „A ešte, keď mi zje kus čokolády,“ smeje sa starší. Mladší radšej nič nehovorí. Ich spoločným cieľom je však staršia sestra, ktorá im vraj robí zle. „Bije nás a keď sa nahneváme, tak ujde a zatvorí sa do kúpeľne,“ prezrádzajú svorne.
Mamička mládencov ani len netušila, že sa jej narodia dvojičky. Dozvedela sa to až pri pôrode. Aj keď tajne dúfala, že k dcérke pribudne synček, s možnosťou mať hneď dvoch absolútne nerátala. Na láskavom pohľade, ktorým pohládzala svojich chlapcov bolo vidieť, aká je na nich hrdá. A to sme sa ešte len mali dozvedieť veci, ktoré jej môže závidieť nejedna matka. Chlapci sú totiž absolútne samostatná „dvojka“. Dokonca si vedia upiecť pizzu, uvariť špagety, keď mamina pripraví cesto, zvládnu aj pečenie palaciniek. Príprava vrecúškovej polievky je pre nich hračka. Zvládnu aj „hemendex“, omeletu, koláče, ba aj vianočnú čokoládu, či oblátkový koláč. Chúťky však majú mierne odlišné. Kým Maťko zbožňuje pizzu a omeletu, Stanko si vie vychutnať pečené karé, hranolky a aj pizzu. Na druhej strane nemusia špenát, ani tekvicu. Ak to mamina náhodou navarí, radšej si vykuchtia niečo iné. „Ja navarím a on to zje,“ bonzne Stanko Maťka. „Ja mám na to ľudí,“ kontruje starší.
Svoj voľný čas trávia najradšej na svojich snowboardoch, či lyžiach, cez zimu sú vo svojom živle. Okrem toho radi hrajú ping pong. Pri babách však majú odlišné názory. Jednému sa páčia blondínky, druhému brunetky. Aspoň si nepolezú do kapusty. Nezhodujú sa ani vo výbere budúceho povolania. Stanko chce byť stavbár, Maťko manažér. Kolportérstvom si chcú zarobiť nejaké korunky. „Hneď ich dáme do banky na úrok,“ prezrádzajú. Že by pred nami sedeli budúci Rockeffelovia? Na druhej strane od rodičov nevyžadujú žiadne vreckové. „Načo?,“ pýta sa Stanko. „Keď niečo potrebujeme, rodičia nám peniaze dajú.“
Obaja chlapci sa väčšinou obliekajú úplne rovnako, čo ešte viac zvýrazňuje ich podobu. V súčasnosti sa tešia na Vianoce, ich prianím je doplnenie snowboardovej výbavy. Čaro Vianoc si vychutnávajú zásadne pri živom stromčeku, umelý sa im hnusí. Štedrovečerné menu je aj u nich tradičné - kapustnica, kapor, šalát, oblátky s medom a kopa koláčov. Pod obrus neputujú len peniaze, ale aj šupiny z kapra.
Konečne nastal čas, aby sme si „tľapli“ a dali im šancu pri predávaní novín. Zapamätajte si, že ak natrafíte na jedného a o chvíľu na druhého takého istého chlapca s novinami, nejde o zrakové halucinácie.