Vďaka vianočným trhom, ktoré sa uskutočnili v utorok a stredu v Dome kultúry Družba, si mohli obyvatelia a návštevníci Levíc aj tento rok spestriť svoje sviatočné stoly. Kúpiť sa tu dalo všeličo: od ozdôb zo šúpolia, čečiny, skla, cez obrúsky, koberčeky, až po perníky,... Šikovní remeselníci im priamo na mieste predviedli, ako vytvárajú svoje dielka, či už to bola paličková čipka alebo postavičky zo šúpolia. My sme sa rozhodli priblížiť vám dve šikovné dámy: Máriu Bajkaiovú z Čaty a Evu Bálintovú z Levíc.
Počas našej návštevy sme sa pristavili pri stole Márie Bajkaiovej, ktorá práve vyrábala zo šúpolia ružičky. „K Vianociam robievam aj anjelikov, zvončeky, kvetinky, svätú rodinku,“ vymenúva šúpoliarka.
So šúpolím sa podľa nej môžu hrať aj malé deti. „Mám dve vnúčatá – jedno má dva a druhé dva a pol roka. Strašne majú radi veci zo šúpolia, hlavne lienky a korytnačky. Urobím im košíky v tvare zvieratiek a oni sami ich už chcú ozdobovať. Mám z nich radosť, lebo vidím, že chcú niečo robiť, nielen behať hore – dole,“ dodáva.
Svojmu umeniu vraj zaúča aj deti zo škôl v Čate. „Chodím tam pomaly každý mesiac. Deti chcú vždy vedieť, čo nové ich naučím robiť zo šúpolia a vždy sú šťastné, keď sa im podarí niečo urobiť,“ nadchýna sa. Pracovať so šúpolím vraj naučila aj deti zo špeciálnej školy, ktoré sa veľmi ťažko učia. „Pani riaditeľka bola prekvapená, že aj chlapci boli schopní urobiť zo šúpolia anjelika. Nebolo treba na nich kričať a boli na seba veľmi hrdí,“ spomína M. Bajkaiová.
Keď po 33 rokoch prišla o prácu u železníc, rozhodla sa sama naučiť pracovať zo šúpolím. Úplne sama, bez špeciálnych kurzov a učiteľov. Nechcela vraj iba tak postávať na ulici a debatovať so susedkami, ani vylihovať pred televízorom. „Veľmi ho nepozerávam, len regionálne správy. A keď tam uvidím pekný kroj, hneď ho urobím,“ hovorí.
Veľmi rada číta knižky, v ktorých tiež často nachádza inšpiráciu. „Napríklad som urobila tohto Rákoczyho,“ ukazuje na postavičku v zelenom, odetú zo šúpolia.
Na rozdiel od klasických výrobkov zo šúpolia jej výtvory hýria farbami. Používa prírodné a potravinárske farby. „Táto je z jahôd, táto z cibule, orecha,... Deti si rady oblizujú prsty, keď niečo chytia do ruky a nechcem, aby sa otrávili,“ vysvetľuje.
Väčšie „bábiky“ vyrába aj tri dni. „Šúpolie musí byť mokré. Najprv urobím vrch, ten musí uschnúť, potom urobím sukňu a aj tá musí uschnúť, kým na ňu prichytím ozdôbky,“ opisuje svoju prácu. Drobné kvetinky a mašličky, ktoré zdobia jej výrobky, zhotovuje pracne kúsok po kúsku. Nemaľuje ich, vraj by vyzerali ako gýč. Keďže veľmi rada vymýšľa, okrem televízie a knižiek sa nechá inšpirovať aj vlastnoufantáziou.
