Článok pokračuje pod video reklamou
ôžu pomôcť.
Ako prvá prišla pani Matilda. V oboch rukách plné igelitky – prikrývku, niečo na oblečenie, čaje, káva, nechýbala ani bábika pre Silvinku. Ako detská sestrička pomohla veľa deťom, no po prvýkrát pomáha darovaním svojich vecí. „Ľudia si musia pomáhať. Som rada, že aspoň takto môžem pomôcť aj ja,“ povedala so všetkou skromnosťou. Ďalší darca priniesol plné vrece oblečenia, kníh, hračiek. Ešte ani poriadne neodišiel a už prišli dve panie v dôchodkovom veku. Popri škatule oblečenia priniesli aj dve tašky potravín – ovocie, med, lekvár, tvaroh, cestoviny, múku, cukor, maslá, no proste všetko, aby si rómska rodina mohla napiecť sama. Prichádzali ďalší a ďalší, redakcia sa pomaly menila na skladište. Potraviny sme odkladali do chladu, aby ten týždeň vydržali, pre viacero darovaných vecí sme museli „zbehnúť“ autom. Dojala nás prajnosť pani bývajúcej na IBV, ktorá im chcela poslať popri množstve oblečenia aj navarenú zabíjačkovú kapustnicu. To však nebolo možné z technických dôvodov. Do zbierky prispeli aj mladí manželia Foltánovci, ktorí sú v meste už známi svojou charitou. Tentokrát popri množstve potravín i vlastných zaváranín, či odevov, nakúpili pre rómske deti kopec hračiek na vianočnej burze...
V stredu 22. decembra bol deň D, kedy sme opäť merali cestu do rómskej osady. Vrchovato naložené auto sme ešte cestou doplnili u Urgasovcov bývajúcich Medzi vodami. Tí rodine okrem iného poslali aj poháre, šálky, zimné kabáty... Keď sme sa konečne s malou dušičkou (cesta bola dosť šmykľavá) dostali do osady, našli sme len prázdnu chatrč. Sused nám prezradil, že o nich v osade nevedia už dva dni. Keďže ich vzťahy sú na bode mrazu, netušil, kde by mohli byť. Neostávalo nám nič iné, len obrátiť sa na starostu obce a poprosiť ho o pomoc. Aj keď bol z nášho článku trochu rozladený (vraj nám narozprávali kopu výmyslov), zachoval sa ako správny otec obce a dovolil, aby sme veci vyložili v jeho kancelárii. Sľúbil, že ich na druhý deň zavezie do osady.
Ako sme sa dodatočne dozvedeli, neprešla dlhá chvíľa od nášho odchodu a rómska rodina si po veci prišla. A tak aj vďaka viacerým Žiarčanom mohla prežiť bohatšie Vianoce, ako kedykoľvek predtým.
