Vivat académia, vivat profesore!

ievania, sme na sklonku minulého roku znovu navštívili tento prekrásny kút Slovenska obkolesený čarom krásnej prírody.
Dvadsiatim trom nám boli pripäté stužky dospelosti, aby sme následne úspešne zmaturovali, získané vedomosti uplatňovali v praxi ako agronómovia a zootechnici, prípadne ďalej pokračovali v štúdiu na vysokých školách. Mnohým sa tento sen splnil. Pôsobili sme v širšom meradle našej prekrásnej domoviny, mnohí odišli aj na skusy do zahraničia, kde sa aj uplatnili. Už sú z nás zdatní šesťdesiatnici.
Maliarka príroda prekrásne vyzdobila náš príchod, očarila nás tak, ako vtedy, keď sme mali tínedžerske roky, scenéria minulosti sa snúbila s prítomnosťou, nádejou, očakávaním.
Veľmi pekným zážitkom pri tomto stretnutí bola aj návšteva kostolíka Narodenia Panny Márie. Nová Baňa sa nejak nezmenila za toto 40-ročné obdobie, sem-tam má nový šat, naša škola je už gymnázium. Poprechádzali sme sa, pospomínali.
Pravidelne v 5-ročných intervaloch prichádzame položiť kyticu kvetov a zapáliť svetielko na hrob nášho zosnulého spolužiaka, veterinárneho lekára Dominika Búryho. Navštívime žijúcich pedagógov, v minulosti chodil medzi nás aj novobanský športovec Potočák, ktorý trénoval našu spolužiačku Jolku Hlinkovú, majsterku Slovenska v hode oštepom.
Po príjemnom posedení v reštaurácii Zlatý bažant sme sa presunuli do Veľkej Lehoty na pozvanie ďalšieho nášho spolužiaka, známeho to slovenského gajdoša Dominika Garaja, kde v družnej debate a pri živej hudbe v príjemnom prostredí sme naše milé stretnutie skoro ráno zavŕšili výberom krásnych slovenských piesní. V mene všetkých spolužiakov chcem touto cestou poďakovať organizátorom tohto stretnutia Vojtechovi Kukučkovi – starostovi obce Prestavlky a Dominikovi Garajovi – sú to naší spolužiaci. Zároveň chcem taktiež v mene nás všetkých pozdraviť Michala Schmidta a profesorku Tatianu Václavovú, ktorí nemohli medzi nás prísť zo zdravotných dôvodov, podobne ako Dáša a Ján Balážovci z Kremnice, či Milan Blaho, rodák z Bukoviny.
Čas je neúprosný čarodejník, odíde mladosť, krása sa stráca, vlas ošedivie, zvráskavie tvár, črty však zostanú, zostane jadro, Docent Štefan Mozola sa po tejto dlhej dobe stretol s nami prvýkrát a s malým klasifikačným noteskom nám pripravil milé prekvapenie mladosti, šantenia, času, ktorý sa nedá vrátiť späť. Triedny učiteľ Ján Ivanič chodí medzi nás vždy a spolu s ním v družnej debate sa cítime veľmi dobre. Všetkým im patrí vďaka za to všetko, čo z nás vychovali, ako nás pripravili na cestu životom, na to že sa znovu a radi stretneme zas. Ťažko nám bolo lúčiť sa, ale život je už taký, odkrajuje zo svojho myšlienkovo bohatého krajca, strácajúc silu mladosti, nehu krásy a dopĺňajúc ho bohatstvom skúseností, zrelosťou prežitých rokov a veľkou nádejou do ďalších dní. Vivat académia, vivat profesore!