ievania, sme na sklonku minulého roku znovu navštívili tento prekrásny kút Slovenska obkolesený čarom krásnej prírody.
Dvadsiatim trom nám boli pripäté stužky dospelosti, aby sme následne úspešne zmaturovali, získané vedomosti uplatňovali v praxi ako agronómovia a zootechnici, prípadne ďalej pokračovali v štúdiu na vysokých školách. Mnohým sa tento sen splnil. Pôsobili sme v širšom meradle našej prekrásnej domoviny, mnohí odišli aj na skusy do zahraničia, kde sa aj uplatnili. Už sú z nás zdatní šesťdesiatnici.
Maliarka príroda prekrásne vyzdobila náš príchod, očarila nás tak, ako vtedy, keď sme mali tínedžerske roky, scenéria minulosti sa snúbila s prítomnosťou, nádejou, očakávaním.
Veľmi pekným zážitkom pri tomto stretnutí bola aj návšteva kostolíka Narodenia Panny Márie. Nová Baňa sa nejak nezmenila za toto 40-ročné obdobie, sem-tam má nový šat, naša škola je už gymnázium. Poprechádzali sme sa, pospomínali.
Pravidelne v 5-ročných intervaloch prichádzame položiť kyticu kvetov a zapáliť svetielko na hrob nášho zosnulého spolužiaka, veterinárneho lekára Dominika Búryho. Navštívime žijúcich pedagógov, v minulosti chodil medzi nás aj novobanský športovec Potočák, ktorý trénoval našu spolužiačku Jolku Hlinkovú, majsterku Slovenska v hode oštepom.
Po príjemnom posedení v reštaurácii Zlatý bažant sme sa presunuli do Veľkej Lehoty na pozvanie ďalšieho nášho spolužiaka, známeho to slovenského gajdoša Dominika Garaja, kde v družnej debate a pri živej hudbe v príjemnom prostredí sme naše milé stretnutie skoro ráno zavŕšili výberom krásnych slovenských piesní. V mene všetkých spolužiakov chcem touto cestou poďakovať organizátorom tohto stretnutia Vojtechovi Kukučkovi – starostovi obce Prestavlky a Dominikovi Garajovi – sú to naší spolužiaci. Zároveň chcem taktiež v mene nás všetkých pozdraviť Michala Schmidta a profesorku Tatianu Václavovú, ktorí nemohli medzi nás prísť zo zdravotných dôvodov, podobne ako Dáša a Ján Balážovci z Kremnice, či Milan Blaho, rodák z Bukoviny.
Čas je neúprosný čarodejník, odíde mladosť, krása sa stráca, vlas ošedivie, zvráskavie tvár, črty však zostanú, zostane jadro, Docent Štefan Mozola sa po tejto dlhej dobe stretol s nami prvýkrát a s malým klasifikačným noteskom nám pripravil milé prekvapenie mladosti, šantenia, času, ktorý sa nedá vrátiť späť. Triedny učiteľ Ján Ivanič chodí medzi nás vždy a spolu s ním v družnej debate sa cítime veľmi dobre. Všetkým im patrí vďaka za to všetko, čo z nás vychovali, ako nás pripravili na cestu životom, na to že sa znovu a radi stretneme zas. Ťažko nám bolo lúčiť sa, ale život je už taký, odkrajuje zo svojho myšlienkovo bohatého krajca, strácajúc silu mladosti, nehu krásy a dopĺňajúc ho bohatstvom skúseností, zrelosťou prežitých rokov a veľkou nádejou do ďalších dní. Vivat académia, vivat profesore!
