V nemocnici som sa cítila ako celebrita

Mám osobnú skúsenosť, s ktorou by som sa rada podelila s vašimi čitateľkami. Takmer pred dvoma rokmi mi na gynekolokogickom vyšetrení diagnostikovali myómy na maternici a cysty na vaječníkoch. Asi po štvrtej kontrole lekárka konštatovala, že sa tieto útvary zväčšujú a poslala ma na komplexnejšie vyšetrenie, kde ma lekár zaskočil zdrvujúcim verdiktom – musím si nechať vyoperovať maternicu a vaječníky, napriek tomu, že histologické vyšetrenie na onkologické ochorenia boli negatívne.
Aj keď som žena vo veku klimakterických zmien, jeho správa ma zasiahla, keďže som mala informácie o tom, čo takáto operácia so ženským organizmom urobí. Nuž, nemala som na výber. Objednala som sa teda na predoperačné vyšetrenia a následne aj na samotnú operáciu vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Predstava pooperačných bolestí, prípadných komplikácií, takmer šesťtýždňovej práceneschopnosti a v neposlednom rade zohyzdenie tela ma desila. A vtedy mi možno Boh, možno osud pomohol, keď sa mi dostal do rúk článok o laparoskopických operáciách ženských orgánov. Našla som tam všetky informácie, ktoré som potrebovala. Keďže v článku bolo spomenuté meno lekára Gabriela Mančíka z nemocnice v Leviciach, cez informácie som si zistila jeho telefónne číslo a jednoducho som zavolala priamo jemu. Príjemným hlasom mi vysvetlil všetko, čo ma zaujímalo, a na nesmelú otázku, či môžem prísť, mi odpovedal: Samozrejme. Ešte som sa opýtala, čo všetko potrebujem na pobyt v nemocnici a on mi na to, že nič, veď mi vám poskytneme všetko.
Zbalila som si veci podľa odporučeného zoznamu, ktorý mi dali v Košiciach, a dostavila som sa v dohodnutý čas s manželom do levickej nemocnice s poliklinikou. Možno sa to bude zdať zveličené, ale údiv, do ktorého som upadla pri príchode, ma sprevádzal celým pobytom. Prístup zdravotníckeho personálu, príjemná, takmer rodinná atmosféra a prostredie, vysoká profesionalita a skutočne nadštandardné služby (keď aj manželovi bola poskytnutá možnosť stráviť čas počas mojej hospitalizácie spolu so mnou v jednej izbe a byť mi oporou v tejto pre mňa neľahkej situácii) v štandardnom zdravotníckom zariadení – s tým som sa ešte nestretla.
Keď ma operoval Dr. Mančík, ktorý je nielen operatérom, ale aj riaditeľom nemocnice a osobne kontroloval môj pooperačný stav, cítila som sa ako celebrita. Za svojich 50 korún som dostala takú odbornú starostlivosť, za akú si v iných zariadeniach musia iní priplácať. A navyše, po štyroch dňoch som mohla opustiť nemocnicu, síce bez maternice a vaječníkov, ale aj bez odpudzujúcej jazvy, bez bolesti a s úsmevom na tvári. Len jedno nechápem, ako sa na jednom pracovisku mohlo pozbierať toľko skvelých ľudí – odborníkov, ani čo by na svoje posty boli vyberaní počítačom podľa zvláštnych kritérií.
Vzdávam hold a vďaku celému personálu tejto nemocnice, všetkým lekárom, sestrám a osobitne charizmatickým lekárom - primárovi Poliakovi a riaditeľovi Mančíkovi. Všetkým držím palce, aby sa im v práci darilo, a ženám, ktorým takéto náročné operácie hrozia, aby sa zverili bez strachu do rúk týmto odborníkom, a ak sa len trochu dá, podstúpili túto pokrokovú, no u nás málo známu metódu laparoskopickej operácie.
Vďačnápacientka