Štvrtok, 28. október, 2021 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Ivan Kadlečík našiel azyl v Pukanci

Dom Kadlečíkovcov v Pukanci neohradzuje plot. Ohraničujú ho a zdobia kríky a stromy. Kráčajúc po dlažbe popri lavičke pod ihličnatým stromom má človek pocit.




Dom Kadlečíkovcov v Pukanci neohradzuje plot. Ohraničujú ho a zdobia kríky a stromy. Kráčajúc po dlažbe popri lavičke pod ihličnatým stromom má človek pocit, akoby nebol uprostred dediny, ale na samote pri lese, v rozprávke.

Návraty k predkom
Spisovateľ Ivan Kadlečík sa do tohto domu presťahoval v roku 1977. „Pukanec je pre mňa azylom z viacerých hľadísk. Keď sme sem prišli bývať, bolo to trošku ako útek. Naivne som si myslel, že keď ujdem z Martina, zmiznem. Človek občas zabudne, že zmiznúť sa nedá,” spomína. Bolo to v období Charty 77. Po tom, ako ho pre politické postoje vyhodili z redakcie dvojtýždenníka Matičné čítanie, vylúčili ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a zakázali mu publikovať. A viac ako päť rokov bol nezamestnaný.
„Možno to bolo aj tak, že keď ma všetci bili a cítil som sa opustený, chcel som utiecť niekam, kde sa ma niekto zastane. V Martine aj v Košiciach, kde som žil a pracoval, som bol cudzí, prindiš, ako hovoria v Pukanci. Tu som mal predkov, aj keď už len na cintoríne. Ale aj korene vplývajú na človeka. A možno to bola praktická vec, niekde predsa musím bývať,” vyznáva sa. V Pukanci potom pracoval v kníhkupectve a hral na organe v evanjelickom kostole.
Z Pukanca pochádzala matka Ivana Kadlečíka. Spisovateľ sa v nejednej zo svojich kníh vracia k predkom, k hrobom. Nebol aj toto dôvod jeho príchodu do Pukanca? „Niektorí literárni vedci, ktorí rozmýšľajú, dokážu moje slová dať do polohy všeobecnej, nie osobnej. To je vedomie širšieho spoločenstva. Predkovia – to nie je iba taký žartík, sentiment, povinnosť, ale niečo viac. Počas komunizmu sa popierala minulosť, ktorá nevyhovovala strane, a dnes sa opäť stiera pamäť kvôli strachu zo zodpovednosti, manipulovateľnosti. Pre mňa je to etický alebo kultúrotvorný fenomén, ktorý funguje a vytvára pocit spolupatričnosti medzi ľuďmi,” vysvetľuje.
V konzumnej spoločnosti sa podľa Ivana Kadlečíka žije bez vzťahu k minulosti. „Aj v tých všelijakých hypermarketoch: človek si niečo kúpi, zožerie, papierik zahodí, zabudne – všetko je len na dnes, včerajšok neexistuje. A to sa týka vari všetkého, aj vzťahu k predkom,” podotýka.
Aj dnes, keď ho už neprenasleduje štátna polícia a opäť môže písať, je pre neho Pukanec azylom. „Už nie pred štátnou bezpečnosťou alebo pred hlupákmi, ale pred mestom, pred hlukom,” hovorí. Aj keď už nemusí žiť v Pukanci, neodišiel odtiaľ. Život v meste ho neláka.
Treba počúvať ľudí
Napriek tomu, že je už takmer slepý (jedným okom je schopný rozoznávať len veľké písmená), nedokáže nečítať a nepísať. Manželka Iva Kadlečíková jeho texty prepisuje na počítači a zväčšené mu ich dáva na pracovný stôl. Z postele má k nemu dva kroky. Od rána pije kávu, fajčí cigaretu za cigaretou a zdravým okom občas zájde cez okno smerom na ulicu, za svetlom. „V Pukanci som už nebol niekoľko mesiacov. Skoro stále sedím na prdke vo svojej pracovni na Hrnčiarskej ulici. Deti mi na dvere napísali ceduľku Mníchov (je čestným členom Bavorskej akadémie krásnych umení). Keď mi je v Mníchove už dlho a otupno, napíšem tam Paríž alebo Moskva. Pracovať treba všade. A v Moskve človeku dovolia ešte aj fajčiť...” (úryvok z Diára).
V poslednom čase vraj na organe aj hrá, aj nehrá. „To máte ako s bicyklovaním, ktoré sa nezabúda. Teraz sa nebicyklujem, lebo nevidím,” hovorí. No po chvíli sa opraví: „Nie je to celkom presné. Skoro vôbec nehrám,” dodáva. Na svojej internetovej stránke však majster píše, že v roku 2000 jeho prsty snáď anjeli viedli pri hre na organe v deň výročia smrti Johanna Sebastiana Bacha. Bude hrať aj v tomto roku v rámci festivalu Bach 2005? „To som sa ešte nerozhodol,” namieta. Vraví, že sú lepší organisti, ako je on. Niektorí z nich mu vraj závidia, že vie o hudbe písať. „Hudba sa dá vyjadriť slovami, lebo sú konkrétnejšie ako tóny. Hudba je v podstate abstraktná,” podotýka.
Aby človek vedel dobre písať, potrebuje poznať všetky nuansy svojho jazyka. „Slovná zásoba patrí k najdôležitejším veciam v živote. Oktáva má len dvanásť tónov a napriek tomu sa nimi dá veľa vyjadriť. Je to zázrak. A slovník slovenského jazyka má neuveriteľné množstvo slov! Na jazyku je krásne, že sa ním dá vyjadriť hocijaký odtieň, záchvev. Z toho, čo sa so slovenčinou dá robiť, som niekedy až vyplašený,” nadchýna sa spisovateľ.
Aby človek dobre poznal svoju materinskú reč, musí podľa Ivana Kadlečíka čítať a chodiť medzi ľudí, dokonca aj do krčmy, pretože „ľudia sú nositeľmi jazyka”. Televízia a noviny znalosti reči vraj iba kazia. Slová, jazyk sú pre Ivana Kadlečíka aj návodom na písanie, podobne ako v prípade skladateľa tóny.
Nechápe autorov kníh, ktorí si myslia, že v dnešnej dobe nesmú nútiť čitateľa premýšľať. „Myslia si, že je to nejaký spôsob manipulácie čitateľa. Skutočný spisovateľ nepíše pre čitateľa. A aj keď píše, prečo by v ňom nemal vyvolať myšlienku? Ak je to manipulácia, tak iba pozitívna, podobne ako pozitívna diskriminácia. Spisovateľ by mal čitateľa aj prebrať, aby pri tých sprostostiach, čo sa okolo neho dejú, trošku rozmýšľal,” hovorí.
Od jedného mladého spisovateľa počul, že literatúra musí zabávať. „Samozrejme, veď vždy zabávala, ale vždy obsahovala celé spektrum pocitov, odtiene, registre. Aj tie vážne,” dodáva. Prečo by mala literatúra, keď dnes nemusí bojovať za práva národa, ako to bolo za Štúra, alebo slúžiť ideológii jednej strany, iba zabávať?

Skryť Vypnúť reklamu

Rozum až v šesťdesiatke
Pád režimu, ktorý mu bránil publikovať, ho pri písaní nijako nezmenil. Akurát ho štátna bezpečnosť nevodí na výsluchy, keď o ňom napíšu v zahraničí. Jediné, čo sa pre neho zmenilo, je, že jeho knihy vychádzajú. „Nemôžeme žiť inak len kvôli nejakému novembru. Moja integrita sa začala mojím narodením a trvá dodnes. Zmenilo sa akurát to, že som starší, múdrejší. Na niektoré veci som prišiel, keď som mal päťdesiat rokov. A teraz, keď mám cez šesťdesiatku, si hovorím: to som bol ešte dosť sprostý, keď som mal päťdesiat. Dcére som nedávno povedal, že až v šesťdesiatke človek dospeje ku skutočnému poznaniu,” vysvetľuje.
Témy vraj k nemu prichádzajú zvnútra jeho duše, aj keď zrak mu veľmi chýba. Cezeň prijíma informácie, pocity, vnemy. Zážitky z akcií a ciest si dokáže vychutnať v plnej hĺbke a intenzite až doma, v pokoji, z fotografií, ktoré si prezerá tak, ako iný človek nie – celkom zblízka, s hlavou tesne nad nimi.

Skryť Vypnúť reklamu

Ivan Kadlečík sa narodil 8. apríla 1938 v Modre v rodine evanjelického farára. Vysokoškolské štúdium slovenského jazyka a literatúry absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako novinár v krajskej redakcii denníka Pravda v Košiciach. Roku 1968 sa presťahoval do Martina, kde v rokoch 1968 – 1970 bol šéfredaktorom kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie, od roku 1970 pracoval v Biografickom ústave Matice slovenskej. Pre politické postoje vyslovované najmä v publicistickej tvorbe ho roku 1971 zo zamestnania prepustili, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a počas celého obdobia normalizácie nemohol publikovať. Roku 1977 sa presťahoval do Pukanca, kde pracoval ako vedúci v predajni Slovenskej knihy. Rokoch 1982 – 1990 pôsobil aj ako organista v evanjelickom kostole. Od roku 1990 je zamestnaný v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Bibliografia: Z rečí v nížinách, Tváre a oslovenia, Rapsódie a miniatúry, Dvanásť, Epištoly, Lunenie, Hlavolamy, Taroky, Vlani ako dnes, Lístoky, Malé prelúdiá. - LIC -

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  2. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite
  3. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  4. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  5. Koniec Bratislavy? Pre túto firmu môžete pracovať aj cez polovicu republiky
  6. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  7. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  8. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  9. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  10. Rebríček: Kto sú najlepší zamestnávatelia na svete podľa Forbes?
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. SÚŤAŽ: Vyhrajte hviezdne svadobné šaty
  3. 365.bank prináša digitálnu hypotéku s možnosťou podania žiadosti
  4. EUBA udelila čestné vedecké hodnosti „doctor honoris causa“
  5. Miška ochrnula z minúty na minútu, teraz pre ňu svitá nová nádej
  6. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  7. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  8. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  9. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  10. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 10 777
  2. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 670
  3. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 592
  4. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 6 963
  5. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 298
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 711
  7. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna 3 684
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 2 791
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 668
  10. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus 1 943

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: The Mafia Friendly State?
  2. Anna Milanová: Tak ktorý názov je správny?
  3. Tupou Ceruzou: ČSR
  4. Juraj Paškuliak: Že dieťa potrebuje súrodenca je strašná somarina
  5. Adriana Boysová: Oddaná
  6. Martin Ondráš: Namiesto ďakujem prišiel útok
  7. Marek Košík: Nádej umiera posledná
  8. Jan Pražák: Gambler
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 13 794
  2. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 822
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 7 606
  4. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 493
  5. Michal Porubän: "Nenávistná Čaputová" vs "Mierotvorca Blaha". 4 905
  6. Stanislav Martinčko: Poľovačka na zajace a 50 000 Eur v zlate !! 4 059
  7. Pavel Dvořák: Platby mobilom v Číne 3 918
  8. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 3 563
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Rekordman v počte odohratých zápasov v drese hokejového Slovana Michal Sersen, bol hosťom Roba Kmeťa v pravidelnej štvrtkovej relácii MY Športujeme.


3 h

Krátke saténové svadobné šaty, ktoré chcela mať na vlastnej svadbe a nemal ich kto ušiť, vnukli manželom Škyrtovcom myšlienku otvorili si výnimočný svadobný salón.


10 h

Diskusiu vysielame vo štvrtok 28. októbra o 10. hodine.


25. okt

Pozrieme sa aj na tieto novinky: Hokejová reprezentácia privítala mladíkov, darilo sa aj Slovákovi v zámorí.


27. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Známy podnik na Nábreží Oravskej priehrady plamene úplne zničili.


23 h

V interiéri reštaurácie sa najedia len zaočkovaní.


21 h

Zakážu svadby, oslavy, zatvoria fitness centrá, wellness, akvaparky, v reštauráciách sa nenajete, v kaviarni nevypijete kávu, v hoteli sa neubytujete.


21 h

Útok vyšetruje polícia, má kamerový záznam.


13 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: The Mafia Friendly State?
  2. Anna Milanová: Tak ktorý názov je správny?
  3. Tupou Ceruzou: ČSR
  4. Juraj Paškuliak: Že dieťa potrebuje súrodenca je strašná somarina
  5. Adriana Boysová: Oddaná
  6. Martin Ondráš: Namiesto ďakujem prišiel útok
  7. Marek Košík: Nádej umiera posledná
  8. Jan Pražák: Gambler
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 13 794
  2. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 822
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 7 606
  4. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 493
  5. Michal Porubän: "Nenávistná Čaputová" vs "Mierotvorca Blaha". 4 905
  6. Stanislav Martinčko: Poľovačka na zajace a 50 000 Eur v zlate !! 4 059
  7. Pavel Dvořák: Platby mobilom v Číne 3 918
  8. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 3 563
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu