Článok pokračuje pod video reklamou
„Vidím, že vaša obec, ktorá nemá viac ako dvetisíc obyvateľov, má peknú a bohatú minulosť,“ povedal lámanou slovenčinou Eric van der Linden. Pôvodne vraj na slávnostnom otvorení nechcel hovoriť, svoj ostych však prekonal. Podľa slov Eduarda Kukana je projekt múzea najlepší spôsob, ako ukázať obyvateľom, čo dobré nám vstup do Európskej únie priniesol. „Poznávanie vlastnej histórie je dôležité aj kvôli inšpirácii pre súčasníkov,“ dodal.
O úsmev na tvárach všetkých prítomných sa počas slávnostného otvorenia postarala Katarína Holbová, etnografka z Tekovského múzea v Leviciach, ktorá sa podieľa na budovaní múzea. Obidvom pánom strčila do rúk obálky. Neboli v nich však úplatky, ale pozvánky do Levíc.
„Je to výnimočné, že tak malá obec má svoje múzeum,“ prízvukovala archeologička Mária Novotná z Trnavskej univerzity, ktorá sa spolu s nebohým manželom Bohuslavom Novotným dlhé roky zaoberala históriou obce (o Šarovciach napísali knihu). Zároveň vyslovila túžbu vybudovať archeologickú cestu, ktorá by prepojila Dolné Pohronie s Podunajskom až do Maďarska. Podobne, ako má Záhorie vínnu cestu.
Podľa slov starostky obce Judity Trníkovej má múzeum zvýšiť záujem návštevníkov o Šarovce, aby neboli iba tranzitnou obcou na ceste do Štúrova.
V súčasnosti sú v múzeu historické predmety, fotografie a odevy, ktoré pozbierali od miestnych obyvateľov. Približujú bohatú minulosť, tradície, zvyky a spôsob života a práce Šarovčanov. Okrem nich sú v ňom vystavené aj bábky odeté v krojoch Európskej únie. „V budúcnosti by sme chceli múzeum rozšíriť o archeologickú časť a o históriu Rómov,“ dodala Katarína Holbová.
Pôvodne mala zbierka slúžiť len na jednu výstavu, ktorú obec zorganizovala v roku 2002 v kultúrnom dome. Starostke Šaroviec však bolo ľúto ich vrátiť, a tak vznikla myšlienka múzea. Neďaleko obecného úradu už roky chátrala stará budova pôvodne obecného domu z roku 1927, ktorú chceli zbúrať. Nestalo sa tak aj vďaka projektu Európskej únie Sapard. Rekonštrukcia, ktorú začali v apríli minulého roku, stála približne päť miliónov korún. Na obnove budovy pracovali miestni Rómovia.
