Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Obec Ilija

Verejnosti je obec Ilija známa predovšetkým v spojitostiach so vzácnou sakrálnou pamiatkou, rímskokatolíckym kostolom, ktorý je zasvätený opátovi sv. Egídiovi. Ilija sa nachádza v bezprostrednej blízkosti legendárneho Sitna. Archeologické výskumy význam


Verejnosti je obec Ilija známa predovšetkým v spojitostiach so vzácnou sakrálnou pamiatkou, rímskokatolíckym kostolom, ktorý je zasvätený opátovi sv. Egídiovi.
Ilija sa nachádza v bezprostrednej blízkosti legendárneho Sitna. Archeologické výskumy významnej osobnosti slovenského národného, vedeckého a kultúrneho života kňaza Andreja Kmeťa, pôsobiaceho takmer 30 rokov na fare v neďalekom Prenčove a tiež výskumy jeho nasledovníkov, dokázali existenciu ľudskej činnosti na Sitne a v jeho blízkom okolí už v praveku. Osídlenie v rozsahu dnešného územia obce Ilija, podľa nálezov z archeologických výskumov, sa dokumentuje predmetmi z čias mladšej doby bronzovej (1200 – 800 rokov pred naším letopočtom) a laténskeho obdobia (3. storočie pred naším letopočtom). Pre Iliju je však dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín.
Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia. Muselo znášať poddanské povinnosti voči panstvu Litava a neskôr Sitno. Dedinu riadil volený richtár a boženíci. Za najbohatšiu vrstvu sa považovali sedliaci, vlastniaci časť usadlosti, majúci a užívajúci pôdu a dôležitý výrobný nástroj, záprahový dobytok. Želiari mohli vlastniť dom – časť usadlosti, pôdu vlastnili málo a nemávali záprahový dobytok. Najchudobnejšiu vrstvu tvorili podželiari. Za usadlosť v systéme jedného dvora sa počítalo viacero domácností, v jednej celej usadlosti mohlo bývať 3 až 5 rodín. Medzi tradičné dedinské remeslá patrilo mlynárstvo, kováčstvo, mäsiarstvo.
Osobitnú kapitolu dejín obce predstavuje obdobie II. svetovej vojny a jej ukončenie oslobodením začiatkom marca 1945. Útrapy vojny priniesli obete na ľudských životoch, straty a poškodenia majetku v dôsledku vojenských operácií. Iliju oslobodili v noci z 3. na 4. marca 1945, v bojoch padlo 6 sovietskych a jeden nemecký vojak. Vyše 100 obetiam II. svetovej vojny je venovaný pamätník na začiatku dediny, postavený v 60. rokoch minulého storočia. Autorsky je spracovaný významným slovenským sochárom Vojtechom Remeňom, ilijským rodákom, dlhoročným vysokoškolským pedagógom v Bratislave, Trnave a Banskej Bystrici.
K najaktívnejším dobrovoľným organizáciám v obci patrí aj v súčasnosti Dobrovoľný hasičský zbor. Začiatky jeho organizovanej činnosti sa viažu k roku 1923. Popri plnení základných cieľov predchádzaniu požiarov, zásahom proti nim, vedenie zboru venovalo pozornosť odbornej príprave požiarnych družstiev rôznych vekových kategórií. Systematická práca v tomto smere prináša svoje výsledky výbornými umiestneniami v rôznych druhoch súťaží. Technická základňa zboru sa budovala postupne.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhé volebné obdobie je starostom obce Ilija Vladimír Bačík. Jeho prioritou je modernizácia obce a riešenie každodenných potrieb občanov. „Funkcia starostu a vôbec členov obecného zastupiteľstva v dnešnej zložitej ekonomickej situácii je neľahká. Môžem skonštatovať, že spoločným úsilím nielen poslancov, ale i obyvateľov, sa podarilo mnohé problémy a veci dokončiť a vyriešiť. Príkladom môže byť už zrealizovaná plynofikácia Ilije,“ vysvetľuje Vladimír Bačík. Prvou väčšou úlohou, ktorá Vladimíra Bačíka pri nástupe do funkcie starostu čakala, bola oprava časti budovy, ktorá je obecným majetkom. V tejto budove sa nachádza kultúrna sála, obchod s potravinami a pohostinstvo. „Oprava sa uskutočnila za krátky čas a vďaka sponzorom sme ju dali opäť do prevádzky,“ hovorí súčasný starosta. Už v spomínanej kultúrnej sále sa usporadúvajú rôzne podujatia. „Za všetky možno spomenúť stretnutie jubilantov a rodákov obce, divadlá, zábavy i iné kultúrne podujatia.“ Podľa slov starostu je však jedným z najväčším podujatí oslava fašiangov. Začína sa pochodom v maskách cez obec Hajnál, potom sa koná detský karneval a koniec fašiangov už tradične patrí pochovaniu basy. „Zdravý lokálpatriotizmus Ilijčanov, rodákov žijúcich aj mimo rodiska, vedel vždy ostatných nadchnúť a povzbudiť,“ uvádza starosta a dodáva: „V tomto smere nemôžem vynechať predčasne zosnulého Lukáša Bačíka a jeho ochotu byť vždy rodisku nápomocný. Bez jeho prispenia by sa nemohli realizovať viaceré dobročinné a pre Iliju tradičné akcie a predstavenia.“ V súčasnosti má obec pripravené projekty na opravu miestnej komunikácie do cintorína a odstavnej plochy pre parkovanie vozidiel. „V tomto roku však bude hlavnou úlohou dokončenie rekonštrukcie verejného vodovodu v obci. Následne na to by sme mali zrealizovať práce na rekonštrukcii miestnych komunikácií,“ približuje najbližšie plány starosta Ilije. Práce má teda starosta naozaj dosť a či sa mu plány podarí uskutočniť, to ukáže až čas a spokojnosť obyvateľov Ilije. A čo robí Vladimír Bačík, keď sa nevenuje vedeniu obce? „Voľného času je čím ďalej menej, ale keď ho mám, snažím sa ho tráviť so svojou rodinou. Keď som doma, rád sa venujem aj prácam okolo rodinného domu.“

Skryť Vypnúť reklamu

„Pre mladých sú asi najzaujímavejšie bony, poukážky do Tuzexu“
Michal Bačík je všestranný zberateľ. Vo svojej zbierke má množstvo pohľadníc, mincí, papierových peňazí, odznakov, známok i škatuliek od cigariet. „Pohľadnice zbieram už 20 rokov. Mám ich viac než 5-tisíc,“ hovorí Michal a pokračuje: „Mám však iba pohľadnice miest, nie napríklad kvetov. Ale zato miest z celého sveta. Paríž, Praha, mestá Nemecka a tak ďalej. Keby som mal všetko vymenovať, jeden papier by bol málo.“ Michal si svoju zbierku naozaj veľmi cení. Má ju uloženú v drevených škatuliach, ktoré sú zhotovené práve pre tento cieľ. Pohľadnice sú úhľadne poukladané, rozdelené podľa jednotlivých miest a štátov. „Keby som dobre pohľadal, našiel by som ešte aj naozaj veľmi staré pohľadnice, iba čiernobiele. Veď najstaršie v zbierke pochádzajú dokonca ešte z Rakúsko-Uhorska,“ hovorí s pýchou v hlase zberateľ Michal. Po pohľadniciach prichádzajú na rad mince a papierové peniaze. Aj tie sú uložené v špeciálnych obaloch. „Ja si všetko pripravím a manželka mi to potom pekne na šijacom stroji prešíva,“ hovorí o podomácky, no kvalitne vyhotovených albumoch Michal. Mince i peniaze sú takisto ako pohľadnice rozdelené podľa štátov a rokov, z ktorých pochádzajú. „Z Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu, vojnového Nemecka, ale mám i z exotických krajín, napríklad z ostrova Maurícius. Medzi najstaršie mince však jednoznačne patria staré čínske, ktoré majú v strede štvorcový otvor,“ vysvetľuje Michal. Keď idú jeho najbližší, alebo i známi, niekam na dovolenku, nikdy na neho nezabudnú a nejakú tú národnú menu vždy prinesú. „Aj keď sú to väčšinou tie nižšie nominálne hodnoty, vždy sa poteším. A rodina už vie, že na narodeniny mi radosť urobia práve nejakým novým kúskom do zbierky,“ dopĺňa. I keď sú pre Michala jeho zbierky neoceniteľné, nedalo nám nespýtať sa, či by sa ich dokázal vzdať. „Pohľadníc asi nie, skôr by som predal mince. Ale napríklad papierové peniaze po mne časom zdedí syn a verím, že bude v rozširovaní zbierky pokračovať,“ vysvetľuje Michal Bačík.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa podarilo v obci zrealizovať
- oprava kaplnky, ktorá sa nachádza v strede obce
- oprava vnútorných priestorov kostola Svätého Egídia za podpory Fondu Pro Slovakia
- oprava strechy kostola za podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
- prívod zemného plynu do obce
- plynofikácia obce za finančnej pomoci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenského plynárenského priemyslu Prievidza. Celková dĺžka plynovodu je 5615,5 metra. Preinvestovaných bolo 9,5 milióna korún.
- oslava 750. výročia obce Ilija. Pri tejto príležitosti tiež bola vydaná brožúrka o obci.
- oprava budovy obecného úradu
- začiatok rekonštrukcie verejného vodovodu v celkovej dĺžke 1500 metrov za podpory Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
V roku 2003 obec podala v rámci mikroregiónu Sitno projekty do štrukturálnych fondov na nasledovné akcie:
- oprava miestnych komunikácií v celkovej hodnote 3,6 milióna korún
- rekonštrukcia kolkárne – 2 milióny korún
- výstavba informačného centra – 140 tisíc korún

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 572
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 593
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 099
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 972
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 750
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 514
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 898
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 638
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 580
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Denis  Tilesch v Drážďanoch

Denis Tilesch ešte rok dozadu sledoval najväčších borcov bežeckého lyžovania v televízii.

57m
Ilustračné foto.

Informácie budeme aktualizovať.

2 h
Ilustračné foto

V jednom z okresov nepribudol včera ani jeden pozitívny test na ochorenie COVID-19.

17 h
Ilustračné foto

Za dominantu obce, ktorá je už roky vo veľmi zlom stave, zaplatí obec 70.000 eur.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

23 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Mesto Prievidza vytvorí počas víkendu 23. a 24. januára na skríningové testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19 spolu 25 odberných miest. V článku nájdete aj ich zoznam.

22 h

Už ste čítali?