Článok pokračuje pod video reklamou
Po takmer päťdesiatich rokoch sa vrátil výskumný pracovník Štefan Kršňa z USA na Slovensko. Usadil sa v Žiari nad Hronom, iba pár kilometrov od rodnej Bartošovej Lehôtky.
Hoci mu už ťahá na osemdesiatku, v mysli mu stále vŕtajú zlepšovacie návrhy z rôznych vedných disciplín. V USA zanechal dva uznávané patenty a podieľal sa na viacerých výskumoch. K najcennejším patrí patent ultrazvukového generátora, ktorý vyvinul pre firmu Crestek. Za prelomové považuje on sám pôsobenie vo firme NJE Corporation: „Keď dostala firma zákazku od NASA na prvú umelú družicu, na vedúcom poste stál uznávaný profesor brooklynskej polytechniky Theodor Games. Šikovných ľudí dokázal vo vedeckej oblasti podporiť, a tak som sa mohol pustiť do bádania. Prekážalo mi, že pri počítačovom systéme, ktorý riadil družicu zo zeme, sa spotrebovalo veľké množstvo prúdu. Nakoniec som prišiel na spôsob, ako prúd rozvádzať v systéme s minimálnymi stratami. Malo to úspech, lebo do počítačového systému sa tým vniesla absolútna precíznosť,” dodáva Štefan Kršňa. V roku 1967 sa zas pustil s odborníkmi do projektu presnej navigácie pilotov pre Bell Aerosystem Buffalo. „Chceli sme dosiahnuť, aby pilot aj s rukami vo vreckách dokázal so strojom pristáť na lodi. Aj tento projekt bol vysoko cenený,” dodáva. Vedeckým úspechom v Amerike predchádzali ťažké povojnové časy, keď mu život viackrát visel na vlásku. V roku Gottwaldovho prevratu pracoval pre známu firmu Křižík v Moste. „Po víťaznom februári bolo prakticky po slobode slova, tak sme jej nedostatok nahrádzali s priateľmi ilegálnymi letákmi. Myslel som si, že keď som bol v partizánskom odboji, mám právo vyjadriť svoj názor.” Bol práve na dovolenke v rodnej Bartošovej Lehôtke a chystal sa nastúpiť základnú vojenskú službu, keď k nim prišiel žandár. Vraj vyvíjal protištátnu činnosť a musí ho odviesť späť do Mostu. Súd mu vymeral desať rokov. Odskákal si svoje v mosteckých uhoľných baniach, v Jáchymove a na ďalších miestach.
„Myšlienku na útek som mal v hlave od začiatku. So spoluväzňom som sa na ňom dohodol už v Moste. Chceli sme na to využiť 400- metrov hlbokú vetraciu šachtu do bane. Prúdil ňou nahor teplý vzduch zo štôlní. Na povrchu sa zrážal a nadol sa vracal ako čierny uhoľný dážď. Kým sme vyšli hore, vyzerali sme ako kominári. Tam však bola vetracia šachta uzavretá a museli sme nadol,” spomína si. Prirodzene, na útek sa prišlo a tak Štefana šupli na smutne preslávené Bory pri Plzni. Putoval rovno do samotky. Jedlo - predpísaný kus chleba, mu nosili iba každý druhý deň. Každú hodinu sa musel hlásiť - otočený tvárou k dverám. Po tejto polepšovni ho premiestnili do Jáchymova. Po prvých týždňoch v uránovej bani začal pracovať ako zvárač.
„Bol som vyučený elektrikár, hneď som sa príležitosti chytil.” Keď prišli v tábore na to, že dokáže opraviť aj zložité motory, začal pracovať v dielni. Už vtedy plánoval s priateľom Karlom Novým útek. „Boli sme si vedomí, že ide o krk. Ja som si pre prípad zabezpečil u civilistov aj jed. Ak by nás chytili, použil by som ho. Uprchlíkov totiž doviedli do tábora, na smrť ubili a takých ich ukazovali spoluväzňom. Útek bol však jedinou možnosťou, lebo sa u mňa objavovali prvé príznaky ožiarenia z uránu. Beleli mi konce prstov, ušných lalokov, úst. Bol som úplne vyčerpaný.“ Pre seba a dvoch kamarátov vyrobil v dielni špeciálne sudy, v ktorých sa mohli uzavrieť zvnútra. Do ich dielne privážali na opravu veľké motory a stroje z okolitých táborov, niektoré komponenty zas odvážali. Tak naložili aj tri sudy s uprchlíkmi. „Keď vodič auta za bránami zistil, čo vezie, tak sa preľakol, že nakoniec sa dal na útek s nami. “
Skupina sa niekoľko mesiacov ukrývala na rôznych miestach. S priateľom Karlom Novým sa po veľkých peripétiách podarilo Štefanovi nakoniec ujsť z južných Čiech do Nemecka. Tam strážil dva roky americké objekty a nakoniec získal vysnívané vízum do USA. „Vedel som sto anglických slovíčok a mal som iba meštianku a výučný list elektrikára. Až v Amerike som sa dal na kurz inžinierskej matematiky a postupne som sa dostal k výskumu,” dodáva Štefan Kršňa. V USA ostali jeho tri deti, s ktorými udržiava pravidelný kontakt.
