m a Michalom Švecom v malej kinosále Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom. Spisovatelia si v hodinovej besede zaspomínali na svoje začiatky: „Prvú básničku som napísal pre dievča, do ktorého som sa zamiloval,“ povedal Tomáš Janovic. „Báseň sa volala Zubná kefka. Závidel som jej, že sa dvakrát denne dotýka zubov a pier dotyčnej dievčiny.“ Na našu otázku, kde čerpá inšpirácie pre svoje výroky a glósy odpovedal: „Nie som spisovateľ, som zapisovateľ. Najprv musím niečo zažiť, potom to napísať.“ Tomáš Janovic intenzívne spolupracoval s humoristickou dvojicou Lasica a Satinský ako autor piesní a divadelných skečov. Na svoje začiatky s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským si spomína takto: „Obaja napísali svoje dialógy, ale potrebovali ich od seba niečím oddeliť, čím chceli umožniť divákovi, aby si vydýchol. Vtedy dostali nápad a požiadali ma, aby som napísal medzi tieto dialógy básničky. Napísal som ich, recitovala ich Zora Kolínska.“
Kornel Földvári, prozaik, literárny kritik a teoretik humoru, zase prezradil, že stále píše na mechanickom písacom stroji.
Najmladší z týchto spisovateľov, Michal Švec, žije v Banskej Štiavnici. Na jeseň minulého roku mu vyšla debutová zbierka poviedok s názvom Príliš málo paranoje.
Stretnutia sa zúčastnili žiaci vyšších ročníkov základných škôl, ale aj žiaci stredných škôl, ktorí si na záver vypočuli autorské čítanie Kornela Földváriho a Michala Šveca.
Autor: rei