Obyvatelia v minulosti pracovali ako železničiari a roľníci, no len málo sa ich venovalo výhradne roľníctvu. Pestovali najmä raž, jačmeň, pšenicu, zemiaky, konope a fazuľu. Rozšírený bol chov hovädzieho dobytka, koní, oviec a kôz. Časť obyvateľov spracovávala konope a ovčiu vlnu. Obyvatelia pracovali aj ako lesní robotníci a prepravovali drevo, ojedinele alebo príležitostne ako baníci v kremnických baniach. Niektorí muži a ženy chodievali od jari do jesene na sezónne práce do Rakúska. V nedávnej minulosti bolo v Bartošovej Lehôtke rozšírené aj včelárstvo a s ním spojená výroba medu a medoviny. Niektorí obyvatelia dodnes včelária. Banskú činnosť v okolí obce dokladá viacero banských štôlní a šácht. Je tu zachovaná vetracia šachta hlavnej dedičnej štôlne kremnických baní.
Bartošova Lehôtka je malá obec, ktorá spája okresné mesto Žiar nad Hronom s baníckym mestom Kremnica. Jej starostom je druhé volebné obdobie Ľubomír Bielik. „Počas môjho pôsobenia vo funkcii starostu sa do obce investovalo už niekoľko miliónov korún. Za všetky projekty spomeniem aspoň náročnú opravu miestnych komunikácií, výstavbu športového ihriska, či výmenu starého pouličného osvetlenia za nové – úsporné. Touto výmenou sa znížila spotreba energie šesťnásobne. A nesmiem zabudnúť ani na plynofikáciu obce, ktorá trvala viac ako rok a stála nás 20 miliónov korún. Plynofikáciu sme síce robili ako poslední v rámci Slovenska, no nakoniec sa nám to podarilo,“ vysvetľuje Ľubomír Bielik. Nezamestnanosť sa v obci pohybuje na hranici 20 percent. Možno sa to však už o rok zmení k lepšiemu, pretože začiatkom budúceho roku sa na okraji obce začne stavať hala na výrobu a prípravu pečiva. „Firma, ktorá je známa na celom Slovensku, si tu chce postaviť budovy na výrobu bagiet a prípravu jedál. Prácu poskytnú približne 170 ľuďom a zaviazali sa, že zamestnajú minimálne 30 našich obyvateľov,“ s hrdosťou v hlase hovorí hlava obce.
I keď obec nemá základnú školu, pre maličkých zatiaľ funguje materská škôlka. Tá je zriadená priamo v budove obecného úradu. Aj nad ňou však visia otázniky. Ako hovorí Ľubomír Bielik: „Existencia škôlky závisí predovšetkým od financií a od počtu detí. Je to však dosť problematické, pretože úmrtnosť je stále vyššia ako počet narodených detí. Veď napríklad v roku 2002 sa v obci nenarodilo ani jedno dieťa.“ Aj napriek tomu sa domáci vedia zabaviť. Každoročne sa v Bartoške oslavujú fašiangy, deň matiek i deň detí. Vedenie obce nezabúda i na tých skôr narodených. Vždy, keď je Deň úcty k starším, je pre nich pripravené posedenie s občerstvením, ktoré je spojené s lekárskou prehliadkou. „Nezabúdame ani na tých, ktorí si pripomínajú životné jubileum. Vždy ich niekto z vedenia obce navštívi a vtedy dostanú od nás malú pozornosť. Stáva sa, že starkí si mnohokrát i poplačú,“ dodáva starosta.
Nielen prácou je človek živý. Preto, keď má starosta trochu času, venuje sa okrem rodiny i svojim záľubám. „Odkedy som starostom, voľného času mám naozaj veľmi málo. Keď si ho ale nájdem, rád chodím do blízkeho lesa na huby. Vášnivo rád tiež varím. Problém mi nerobí ani nedeľný obed. Aspoň má manželka o starosť menej.“ Ľubomír Bielik sa tiež pochválil, že je už starým otcom trojročného vnuka. „Je to môj miláčik, po troch ženách v domácnosti mi pribudol konečne aj chlap,“ hovorí starosta a zároveň dodáva: „Ako bývalý aktívny športovec - futbalista, si v televízii nenechám ujsť zaujímavé športové podujatia. V minulosti som naháňal loptu po ihrisku, teraz športujem väčšinou na gauči pri televízii.“
Umelecký kováč Pavel Ivan
Dnešná doba je veľmi pretechnizovaná. Je preto zaujímavé sledovať pri práci človeka, ktorý robí s kovom a s ohňom. Pavel Ivan, rodák z Bartošky, je umelecký kováč. Zastihli sme ho priamo pri práci. „Aj keď som vyučený kováč, tomuto remeslu sa profesionálne venujem len od roku 1991. V súčasnosti kováčstvo aj externe učím na umeleckej škole v Kremnici. Robil som aj kováčske práce na Trojičnom stĺpe,“ hovorí Pavel a zároveň dodáva: „ak sa mi darí, je pre mňa práca i koníčkom. No sú i dni, kedy sa mi nedarí a vtedy je to iba práca. Mnohokrát tu, v dielni, trávim väčšinu dňa. Ako sa hovorí – od nevidím do nevidím.“
Práca umeleckého kováča si vyžaduje predovšetkým trpezlivosť, predstavivosť a precíznosť. I keď sa väčšine z nás slovo kováč spája aj s podkúvaním koní, Pavel ešte koňa nepodkúval. „Videl som kolegu kováča, ktorý to robil, no ja som sa o to ešte nepokúsil,“ priznáva. Ľudia už nechovajú kone tak ako kedysi, preto by sa kováč podkúvaním určite neuživil. Aj Pavel robí veci väčšinou na zákazky. Sú to najmä brány a oplotenia. Nápady pochádzajú predovšetkým z jeho vlastnej hlavy. Prezerá si však i odborné časopisy, ktorými sa niekedy inšpiruje. „Dnes je v móde, že si ľudia dávajú robiť na brány svoje iniciály.“ A stalo sa, že by mal od zákazníka aj nejakú zvláštnu, kurióznu požiadavku? „Ak myslíte niečo ako pás cudnosti, tak to určite nie. Ale bol za mnou jeden človek, ktorý si chcel dať urobiť ostrohy na jazdecké čižmy. Ešte som to síce nerobil, ale určite by to bola zaujímavá práca.“
Živá expozícia ľudového staviteľstva
Tento dom pochádza z polovice 19. storočia a pôvodne bol roľníckou usadlosťou. V okolí Kremnice je to posledný kompletne zachovaný dom hornotekovského typu ľudovej architektúry. Kvôli svojej jedinečnosti je zapísaný i v Ústrednom zozname pamiatok Slovenskej republiky.
Dom bol do roku 1969 využívaný ako obytný, po smrti majiteľa zostal neobývaný. Okresná pamiatková správa ho v roku 1972 odkúpila od dedičov s cieľom zachovať ho pre budúce generácie ako jedinečnú ukážku ľudovej architektúry baníckej oblasti Kremnice. Jediným stavebným materiálom malo byť drevo. Rekonštrukcia objektu začala v roku 1974. Na opravách podláh, stien, krovu a fasád sa viac rokov podieľali aj obyvatelia obce. Roľnícku usadlosť „Balážov dom“ odovzdali do užívania v roku 1983. Slovenský zväz žien usporadúval v dome okrem iného aj verejné páračky a pripravovali v ňom tiež masky pre fašiangové slávnosti. Vďaka jedinečnosti objektu v regióne bude ľudový dom prioritne využívaný ako živá expozícia ľudového staviteľstva, poslúži na vzdelávanie v oblasti kultúrneho dedičstva a bude poskytovať ubytovaciu kapacitu pre domácich a zahraničných turistov. Nezisková organizácia Národný Trust Slovenska navrhuje v objekte: letnú školu remesiel pre žiakov základných a študentov stredných a vysokých škôl počas prázdnin, viacdňové dovolenkové pobyty, ukážky výroby slamenej krytiny ako sprievodný prvok miestnych a regionálnych kultúrno-spoločenských podujatí, ukážky výroby šindľov, tkaných kobercov, kováčskych remeselných a umeleckých výrobkov a podobne.
Súčasnosť
V súčasnosti žije v obci 425 obyvateľov. Najstaršou z nich je Rozália Kaštierová (92-ročná) a najmladšou Karina Kvašniaková (10-mesačná). Bartoška, ako túto obec všetci domáci volajú, je malým rajom záhradkárov. Väčšie či menšie chatky tu majú nielen domáci obyvatelia, ale i z okolitých miest, dokonca až z Bratislavy. Chatária tu po celý rok. Oddychovať sem chodia nielen v lete, ale i v zime. Niektorí tu dokonca bývajú počas celého roka. Každoročne sa tu koná i celoslovenská súťaž v ryžovaní zlata – Kremnická Zlatinka. Vtedy sem chodí množstvo mladých, i tých skôr narodených, z rôznych kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia. Niektorí z nich sa zúčastnili i majstrovstiev sveta v ryžovaní zlata, ktoré boli tento rok v Revištskom Podzámčí. V obci sa pravidelne koná i stolnotenisový turnaj, na ktorom sa zúčastňujú aj družstvá z okolitých obcí.
Bartošova Lehôtka bola už v minulosti známa ochotníckym divadelníctvom. V súčasnosti vo Zvolenskom divadle pôsobia dvaja rodáci – František Mojžiš a Anton Vozár.
Teledom
V kultúrnom dome sa nachádza počítačová miestnosť „Teledom“. Správca Miroslav Ivan (na snímke) nás informoval: „Sme k dispozícii nielen mladým, ktorí chcú surfovať po internete, ale i nezamestnaným. Tí sa u nás môžu poradiť, ako správne napísať žiadosť do zamestnania a hneď ju aj prostredníctvom internetu poslať.“
Autor: pripravila Lenka Ihradská
