disková obec s 2351 obyvateľmi, ktorá vznikla spojením dovtedy samostatných obcí Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým sa v roku 1980 pripojili aj Kopanice.
Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1391. Vtedy mala osada 13 dvorov s asi 110 ľuďmi. Na začiatku obce postavili hámor na železiarsku výrobu. Stál v miestach, ktoré sa dnes nazývajú Trosky. Dá sa usudzovať, že od tohto hámra dostala meno aj osada, ktorá na rozlíšenie od skôr založených Horných Hámrov bola pomenovaná Dolný Hámor.
Banské podnikanie preniká začiatkom 18. storočia aj do Dolných Hámrov. Objavené boli bane a ťažba sa začala na Malangovej, v Medenom a v Prielohu. Banské podnikanie zamestnalo nielen väčší počet občanov, ale rozšírilo aj počet obyvateľstva.
V roku 1744 dal mlynár Krištof Kľučka na začiatku dediny postaviť drevenú kaplnku na počesť Panny Márie. V roku 1788 prestavali drevenú kaplnku na murovanú. Táto kaplnka po ľavej strane cesty pri vstupe do obce stojí dodnes. Kaplnka je najstarším objektom Dolných Hámrov.
Jozef Uram, rodák z Hodruše-Hámrov, sedí na stoličke starostu prvé volebné obdobie. I keď predtým pracoval v odlišnej sfére, práca s ľuďmi je mu veľmi blízka. „Predtým, ako som sa stal starostom, som pracoval v závode Sandrik a neskôr i v súkromnej sfére,“ hovorí Jozef Uram. „Ako bežný občan som sa angažoval napríklad pri rôznych kultúrnych podujatiach a práve tam som zistil, aká je práca s ľuďmi náročná. Riešiť susedské spory je jednou z najťažších úloh. Vyhoviete jednej strane a pre tých druhých ste potom najhorší. To vám povedia všetci starostovia.“
Tento rok by v obci chceli začať s výstavbou vodovodu. Projekty sú už spracované, tak isto je už uskutočnené i výberové konanie. „Čakáme už iba na financie. Potom začneme s vodovodom v časti Banská Hodruša. Chceme zrekonštruovať čističku odpadových vôd, ktorá je na Hodrušskom jazere. Spustiť by sa mala predvádzka čističky v časti Dolné Hámre a to už v jarných mesiacoch tohto roku. Tá sa budovala niekoľko rokov,“ vysvetľuje Jozef Uram.
Akonáhle skončil svoju činnosť závod Sandrik, v obci vysoko stúpla nezamestnanosť. V súčasnosti je viac než 20-percentná, čo je asi 316 obyvateľov. Aj tu sa nezamestnaní zapájajú do aktivačnej činnosti – obec bola medzi prvými, ktorá sa do tohto programu zapojila. „Zo začiatku to bolo ťažké, ale už sa to trochu ustálilo. Ľudia pochopili, že nepracujú pre mňa, ale najmä pre svoju dedinu a pre seba.“
Už 10 rokov sa vlečie súdny spor s mestom Banská Štiavnica o určenie vlastníctva lesov. Ako hovorí starosta: „Ide asi o 2000 hektárov, čo je naozaj veľký kus pôdy.“
Obec podniká v poskytovaní služieb občanom, ide najmä o prepravné služby. „Máme fekálne vozidlo, plošinu, aviu, auto na odvoz veľkokapacitných kontajnerov, autobus. Na vlastné náklady obec prepravuje deti k školským zariadeniam v obci. Pre starších alebo imobilných občanov máme zavedenú službu, že napríklad na vyšetrenia u lekára si u nás môžu vyžiadať auto za symbolickú cenu, ktorá je 2 koruny za kilometer,“ hovorí starosta.Ako jedna z mála obcí má Hodruša Hámre i svoju obecnú políciu. I keď už boli nejaké náznaky, že by bolo dobré políciu zrušiť, starosta s tým nesúhlasí. „Myslím si, že by to bola chyba. Človek, ktorý túto prácu vykonáva totiž nerobí iba policajta, ale robí napríklad i vodiča, kontroluje, či sú uzamknuté chaty. Spolupracuje dokonca aj so štátnou políciou.“
Ako trávi svoj voľný čas súčasná hlava obce? „Venujem sa najmä svojej rodine. Oddýchnem si tiež športovaním, najmä pri tenise, v minulosti som aktívne hral volejbal. Som aj taký sviatočný rybár – posedieť, počítať noviny a oddýchnuť si,“ hovorí na záver Jozef Uram.
Listujem v troch kronikách detského súboru Úsmev, čítam zápisy, pozerám na fotografie a spomínam...
Dátum 25. október 1966 – to je zápis o vzniku súboru. Zakladajúci počet členov je osemnásť. Prvé vystúpenia, prvé úspechy – tak plynul čas. Z malého kolektívu sa stal 50-členný súbor a dostal meno Úsmev...veď úsmev krášli človeka. Obraciam stránky kroniky a zastavujem sa pri zápise Úsmev má už 4 roky. A vtedy k nám zavítala televízia. To bolo slávy! Súbor žal úspech za úspechom, vyhrával súťaže, okres Žiar úspešne reprezentoval v detskom tanci na krajských súťažiach. Ďalšie natáčania televízie, či to bola návšteva v klube v Žiari nad Hronom, alebo v našej obci v kultúrnom zariadení vtedajšieho Závodného klubu Sandrik. Veľkým zážitkom pre deti bolo pozvanie do Slovenskej televízie s tancom Deti roku 2007. Už teraz dospelí radi spomínajú na zájazdy s programom, na výlety za odmenu, na sústredenia v rekreačnom zariadení Richňava.
Situácia sa veľmi zmenila po roku 1989, kedy zanikli odbory a súbor stratil zastrešenie, keď každý kto bol „pri tom“, chcel brať z bývalého majetku závodného klubu. Veď len v poslednej chvíli sa podarilo zachrániť časť šatnice, ktorá sa budovala celých 30 rokov. Zrazu neboli priestory na nácvik a nacvičovalo a vystupovalo sa v jednej časti pohostinstva. Spoločenský dom so sálou, moderným javiskom a všetkým, čo k tomu patrí, sa dostal do súkromných rúk. Bez tohto všetkého sa len ťažko dalo existovať. To všetko viedlo k tomu, že pri príležitosti 35. výročia Úsmev-u, kedy sa konal veľký gala program, ukončila sa aj činnosť tohto súboru. Vtedy sa nenašiel nikto, kto by sa tohto telesa ujal.
V januári 2004, po trojročnej prestávke, sa našli dve ochotné vedúce a súbor opäť ožil. Našiel podporu v obecnom úrade, deti môžu svoje záujmy uplatniť v speve a tanci. Som šťastná, že Úsmev žije.
Spomínala Drahomíra Uramová, bývalá vedúca Úsmevu
Banská Hodruša
Pôvodne starobylá banícka obec. Jej existencia sa spája s baníctvom a ťažbou zlato-strieborných rúd v 13. a 14. storočí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1352 spolu s pôvodnou osadou Karlík, nachádzajúcou sa nad dnešnou Banskou Hodrušou na vrchu Kerling.
Hodruša je jedným z najstarších baníckych osídlení v bansko-štiavnicko-hodruškom rudnom rajóne. Pôvodné položenie osady sa viazalo výhradne na možnosť ťažby rúd banskou činnosťou. Najväčší podiel na vzniku a rozvoji osídlenia mala vždy banská činnosť a existencia baní, preto sa stala v minulosti častým terčom tureckých vpádov (roky 1564, 1576 a 1578), ale aj miestom baníckych povstaní (najvýznamnejšie v roku 1525). Úspechy baníckej činnosti sa spájajú s návštevami viacerých panovníkov a príslušníkov kráľovských rodín. Baníctvo v štiavnicko-hodrušskom banskom revíre dosiahlo vrchol v 18. storočí. Podľa písomných záznamov sa v rokoch 1600-1936 v revíre vyťažilo 47 ton zlata a 2577 ton striebra.
Banská Hodruša je historicky najvýznamnejším územím obce Hodruša-Hámre, kde sa nachádza aj najväčšie množstvo prírodných, technických a kultúrnych pamiatok. Medzi najpozoruhodnejšie sakrálne stavby v Banskej Hodruši patria: farský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1387, cintorínsky rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1500, kamenná vstupná brána do rímsko-katolíckeho cintorína z roku 1580, banícky kostolík v Jalšovej z roku 1752 a sochy svätých a kríže pri vstupoch do baní. Medzi najvýznamnejšie prevádzkové a úžitkové objekty patria: banícka klopačka z roku 1521, strážny dom Wachthaus z roku 1536, budova správy závodu Dolný Finserort z roku 1542, obecný dom Leithaus z roku 1503 – 1505, areál šachty Mayer I. z roku 1929, vstupný portál štôlne Ján Babtista, vstupný portál k šachte Lill a budova haviarskej spoločnosti. S prihliadnutím na početnosť a historický, technický a kultúrny význam objektov nachádzajúcich sa v Banskej Hodruši, bola táto časť územia obce Hodruša-Hámre vyhlásená vo februári 1999 za pamiatkovú zónu a územie Banskej Štiavnice a technické pamiatky v okolí zapísané v roku 1993 na Listinu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dolné Hámre
Pôvodne poľnohospodárska osada, ktorej stredoveké dejiny sú úzko spojené s neďalekým hradom Revište. Najstarší písomný prameň sa viaže k roku 1391. Obyvatelia Dolných Hámrov sa v minulosti s najväčšou pravdepodobnosťou tiež zaoberali úpravou a spracovaním rudy v miestnych hámroch, z čoho je odvodený aj starý názov Hämmern a miestna lokalita Trosky. K významnejšiemu rozvoju osady dochádza v stredoveku v spojení s banskou činnosťou v neďalekej Hodruši a vybudovaním stúp na úpravu rudy s využitím vody z Hodrušského potoka a priľahlých tajchov. Najdynamickejší rozvoj Dolných Hámrov nastáva koncom 19. storočia a počiatkom 20. storočia výstavbou továrne Sandrik (v roku 1875) na spracovanie striebra a jeho zliatin.
Kopanice
Pôvodne poľnohospodárska osada zaoberajúca sa tiež ťažbou dreva v okolitých lesoch. Prvá písomná zmienka sa viaže k roku 1352 a dotýka sa dlhodobého sporu mesta Banskej Štiavnice a hradu Šášov.
V 16. storočí sa najdôležitejšou a prevládajúcou zložkou hospodárskeho rozvoja Kopaníc stalo baníctvo. Po roku 1676 Kopanice s miestnymi baňami prešli pod Banskú komoru v Banskej Štiavnici. Do spoločnej obce Hodruša-Hámre boli začlenené v roku 1980.
Zaujímavosti
V obci je športový areál, ktorý sa skladá zo 4 tenisových kurtov, z kúpaliska, z kolkárne, z futbalového štadiónu.
Pôsobia tu i ženské spevokoly – jeden je v Banskej Hodruši, druhý v Dolných Hámroch pri Jednote dôchodcov Slovenska.
Kedysi bolo v obci jedno z najstarších kín na Slovensku.
V súčasnosti sa pripravuje kniha – Najstaršie dejiny obce Hodruša Hámre.
V obci aktívne pôsobí občianske združenie Kerling.
Hodruša-Hámre je jednou z najdlhších obcí na Slovensku, jej dĺžka je približne 11 kilometrov. V lete sa pravidelne koná volejbalový turnaj zmiešaných družstiev a niekoľko rokov sa organizuje aj turnaj v nohejbale – o pohár starostu. Ešte pred rokom 1989 obec začala spolupracovať s obcou Badenstadt. Aj táto nemecká obec sa každoročne tohto turnaja zúčastňuje. Hodruša-Hámre je jedna zo zakladajúcich členov regionálneho združenia Sitno. V rámci tohto združenia minulý rok nadviazala kontakt so starostami obcí z Pardubického kraja. TJ vlastní na Kopaniciach lyžiarsky vlek, ktorý vo veľkej miere obohacuje športovú činnosť v obci.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
