ny zdobilo množstvo zarámovaných fotografií. Vitrínka bola plná všakovakých čačiek od výmyslu sveta... Ale nie jeho láska k starožitnostiam nás k nemu priviedla, i keď o každom kúsku v tejto izbe by sa dal napísať celý príbeh. Prišli sme za ním ako za fytoterapeutom a chiromantom v jednej osobe, čo v „preklade“ znamená, že sa venuje liečbe bylinkami a vešteniu z ruky. Ako nám však vzápätí predviedol, majstrovsky ovláda aj veštenie z kariet.
Na praktickom príklade sa dozvedáme, že aj tvar ruky a prstov má svoj význam. Tiež už vieme, ktorá je ryha zdravia, osudu, či IQ a aj to, ktoré čiary prezrádzajú starosti. Vyhnutý palec do vonka znamená dobrosrdečnosť a uzavretosť alebo otvorenosť povahy zas prezrádza to, ako naširoko viete roztiahnuť prsty. Ružové nechty prezrádzajú dobré zdravie a zaoblené končeky prstov zas prísnosť, rozkazovačnosť. Pri veštení sa Gejza Sámel nezameriava len na ruky, ale človeka berie ako celok. Podľa úst vie určiť zmyselnosť, podľa nosa zvedavosť, oči sú oknom do duše, uši mu prezradia stav vnútorných orgánov. „Pozrite,“ ukazuje nám svoju dlaň, „ako jeden z mála ľudí, mám v jej strede M. To je Memento Mori.“ Čiary v tvare písmena M mu vraj prinášajú „hmotné statky“.
„V prvom rade som však profesor botaniky,“ zdôrazňuje. „Už päťdesiat rokov sa denne zaoberám bylinkami, študujem ich. To ma aj priviedlo k ľudovému liečiteľstvu, ktoré, napriek tomu, že ho lekári neuznávajú, má veľký význam. Veď prvá pilulka bola vyrobená až v roku 1895. Predtým sa ľudia liečili jedine bylinkami, akupunktúrou a akupresúrou.“ Aj tú ujo Gejza ovláda. Ukazuje nám, kde na tele pritlačiť na tri sekundy, aby sme si posilnili vnútorné orgány, odstránili depresiu, naštartovali mozog, zbavili sa bolestí hlavy či nespavosti. Trojsekundové tlaky však treba opakovať desaťkrát za sebou. Ale vráťme sa k bylinkám. Tie prvých dvadsať rokov študoval, zbieral, sušil, miešal, na sebe a svojej rodine skúšal rôzne recepty. Až keď presne poznal ich účinok, začal sa venovať ľudovému liečiteľstvu v širšom meradle. Dnes vie pripraviť bylinnú zmesku vari na všetky choroby. Postupne sa dozvedáme, že doteraz už pomohol mnohým ľuďom zblízka, i zďaleka. „Ja sám som išiel o rok skôr do dôchodku skrz depresie,“ hovorí. „Liečil ma jeden lekár, ktorý mi predpisoval veľmi ťažké lieky. Vôbec mi nepomohli. Tak som ich dal preč a začal som sa liečiť bylinkami. Obyčajný nechtík a myší chvostík ma opäť postavili na nohy.“
Za to, čo vie, vďačí Gejza Sámel trom kravkám, ktoré ako chlapec denne pásaval. „Pri pasení som čítal všetko, či mi prišlo pod ruku. A tá láska ku knihám a štúdiu mi ostala dodnes.“ Svoje vedomosti dlhé roky odovzdával študentom lesníckej školy ako profesor chémie, zoológie, botaniky a ďalších náuk. Publikoval viacero prác, je častým prispievateľom do mestských novín. V súčasnosti dokonca napísal učebnicu štiavničtiny, usporiadanú podľa abecedy. „Ja som Nácko, aj môj otec bol Nácko,“ prezradil nám už takmer 75-ročný ujo Gejza, ktorý za trištvrte storočia toho prežil neúrekom a ešte sa chystá žiť ďalších tridsať rokov. „V štyridsiatompiatom, na Nový rok, zabili Nemci moju osemnásťročnú sestru, mňa postrieľali. Jeden brat sa mi zabil pred desiatimi rokmi na Budči, druhý sa zadusil zvratkami. Dobré veci som za nich „spáchal“ a teraz tie zlé veci mi budú trvať tridsať rokov,“ vysvetľuje svoju predpokladanú dlhovekosť. Netušíme, či hovorí vážne alebo nás ťahá za nos. „Srdce mám výborné, pľúca výborné, mozog mi ohromne slúži. Akurát by mi bolo treba vymeniť chrupavky v kolenách. Robia to v Brne, ale toľko peňazí zas nemám. A to preto, že som taký sprostý,“ vyhŕkne spontánne. „Za veštenie neberiem nič... Odteraz už budem,“ zastrája sa. „Na Piargu berú dvesto korún.“ Ešte že to nehovorí vážne. A vôbec, ujo Gejza je celkom „veselá kopa“. Jeho chytľavý humor možno viac pomáha chorým ako samotná liečba. A keď nám prezradí jeho najväčšiu maškrtu, ľutujeme, že sa už nesúťaží o chuťový pohárik v jednej komerčnej televízii. Andrej Bičan by to asi neprežil. „Kúpené a uvarené bravčové hlavy si pokorením, posolím a zjem s krémeškou. V bruchu sa to aj tak všetko pomieša...“ tvrdí. Napriek tomu, že jeho rozprávanie by sme vydržali počúvať aj celý deň, musíme sa pobrať ďalej. A tak nám na záver ešte poradil jeden všestranný, veľmi účinný, ale vraj aj veľmi hnusný a protivný liek. Jednu lyžičku oleja jedlého treba cmúľať dvadsať minút. Keď olej zredne, obelie, treba ho vypľuť, vygargalizovať (asi vykloktať) a je po zdravotných problémoch. „Ja si tým liečim napríklad zápal žíl, hrdla, priedušiek. Môže sa to opakovať aj päťkrát denne. Len ho nesmiete prehltnúť, lebo je v ňom strašne veľa baktérií,“ zdôraznil. „Účinný je aj pri bolestiach uší, zápaloch dutín, nádche.