Obec Orovnica

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209. V listine pápeža Inocenta III. sa spomína pod menom Varanza. V roku 1525 po prvýkrát vystupuje pod menom Orownycza a od roku 1808 ako Orovnica. Nemci ju nazývali Hromitz, Maďari ju v 19. storočí premenovali na O


romfalu. Traduje sa, že v 17. storočí samotní obyvatelia nazvali osadu Oronizt, to znamená, že túto zem je potrebné poriadne oroniť slzami, kým vydá zo seba akú-takú úrodu.
Kvôli zamestnaniu (drevorubačstvo a uhliarstvo) a neskôr i pred nebezpečenstvom zo strany Turkov, obec sa presunula do vyšších zalesnených polôh. Tu však trpela chronickým nedostatkom vody, a preto obec viackrát zanikla. No vždy bola opätovne kolonizovaná. Opátstvo oslobodzuje tunajších usadlíkov od rôznych poplatkov, len aby ich tu udržalo. V tvrdých životných podmienkach však mnohí nevydržali a odišli. Jeden rok bol daždivý, druhý suchý, plytká kamenistá pôda sa nie dostatočne odmeňovala tým, ktorí ju krvopotne obrábali. Po vypršaní lehoty oslobodenia od poddanských poplatkov, poddanému nezostalo skoro nič. Poddaní z iných panstiev zlákaní vidinou lepšieho života, po čase opúšťali získané usadlosti, a tak jedni prichádzali, druhí odchádzali. Na začiatku 16. storočia bola obec opustená. Po niekoľkých nevydarených pokusoch v roku 1525 opátstvo znovu vyvinulo obrovské úsilie na jej osídlenie. V roku 1601 žilo na území Orovnice 19 rodín, no už v roku 1618 bola obec opäť neobývaná. Počas novej kolonizačnej vlny v čase tureckých vojen a ďalších bojových ťažení stavovských povstaní sa osídľovaniu obce darilo ešte menej, lebo obyvatelia boli vystavení svojvôli a drancovaniu bojujúcich strán. Po skončení vojnového virvaru začiatkom 18. storočia nastáva pokojnejšie obdobie aj vo vývoji obce.
Morové epidémie v tomto kraji boli dosť bežné, najmä v rokoch 1645 a 1710. Tá posledná trvala vyše dvoch rokov a značne preriedila obyvateľstvo obce. Ľudia ostali k svojmu osudu ľahostajní, strácali chuť do práce, do života, opíjali sa. Mŕtvi zostávali dlhšie nepochovaní, úrady boli nútené zasiahnuť vojskom, pohroziť žalárom, aby prinútili obyvateľov dodržiavať aspoň tie minimálne zdravotné predpisy. V Orovnici to sťažoval i fakt, že v celej obci bola iba jedna studňa. V dňoch 10. – 12. augusta 1771 zaplavilo celé okolie ohromné množstvo akýchsi čiernych múch (kobylky – saranče, ktoré sem prileteli z Afriky), ktoré najmä na obilí spôsobili veľkú škodu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Vincent Gáfrik, 55-ročný starosta Orovnice, začal svoju funkciu vykonávať v roku 1993, kedy sa Orovnica odčlenila od Tekovskej Breznice. „I keď som sa nenarodil v Orovnici, od narodenia som tu vyrastal,“ hovorí starosta a dodáva: „Predtým som pracoval v Tlmačoch, neskôr na ČSAD v Žiari nad Hronom a od roku 1993 som starostom.“ Ako hovorí, dokončievať sa v obci nemuselo nič, lebo nič nebolo ani začaté. Po oddelení obcí sa v rámci životného prostredia urobilo v obci niekoľko úprav. Vyasfaltovali sa cesty, ktoré boli v hroznom stave. Ďalším problémom bola hlavná cesta. Hustá premávka bola dôvodom častých dopravných nehôd. „Popri hlavnej ceste nebol žiadny chodník. Museli sme vyriešiť jeho vybudovanie. Všetko sme financovali z vlastných zdrojov, čo bola investícia okolo milióna korún.“ Akútnym problémom po odčlenení však bol nedostatok pitnej vody. Poruchový bol i 40-ročný vodovod. Viac vody ušlo do zeme, ako sa spotrebovalo. „Najporuchovejšiu časť sa nám podarilo s pomocou vodární zrekonštruovať. Neskôr však bolo potrebné opraviť aj zvyšnú časť vodovodu. Nechali sme si vypracovať projekty a z ministerstva životného prostredia sa nám podarilo získať milión korún na prvú etapu výstavby,“ vysvetľuje Vincent Gáfrik. Veľkou pomocou pre obec bola i dodávateľská firma Vodostav zo Zlatých Moraviec, vďaka ktorej sa vodovod podarilo dokončiť. „Teraz je v obci takmer 6 kilometrov úplne nového potrubia. Táto investícia stála 8 miliónov korún. Môžem však povedať, že obec je na 100 percent pokrytá vodou.“ O rok neskôr začali v obci s plynofikáciou. V súčasnosti má Orovnica vypracovanú projektovú dokumentáciu na čističku odpadových vôd. „O pár dní bude vydané stavebné povolenie, hlavným problémom však budú opäť peniaze. Z eurofondov dávajú financie prednostne obciam nad 2000 obyvateľov alebo, kde sú ochranné pásma vodných zdrojov. V tom vidím najväčší problém.“ Vedenie obce má vydané stavebné povolenie i na prístavbu kultúrneho domu. Tu ide o rozšírenie kuchyne, skladových priestorov, vybudovanie šatne a sociálneho zariadenia. Obec nepodniká, ale ak by sa podarilo spomínané rozšírenie kultúrneho domu, mohlo by sa tam variť, napríklad aj pre dôchodcov. „Vypracovali sme projekt na úpravu miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, na ktorého realizáciu by sme chceli získať prostriedky z eurofondov. Ak to vyjde, časť dediny by sa mala vylepšiť a skultúrniť. Veľmi by sa nám zišla aj kanalizácia. Náklady na ňu však predstavujú až 30 miliónov korún,“ vysvetľuje starosta.
Každoročne v máji sa v Orovnici organizuje turistický pochod k výročiu vysťahovania obyvateľov z obce počas II. svetovej vojny. Obyvatelia vtedy boli evakuovaní do Bukoviny.
Vincent Gáfrik, otec dvoch detí a starý otec dvoch vnúčeniec, je i poľovník. „Poľovníctvu venujem dosť času, nie však prakticky, vo väčšine ako funkcionár. Pôsobím v Poľovníckom združení Salaš Orovnica. Okrem toho sa starám i o malú vinicu, i keď na Orovnicu, vzhľadom na klimatické podmienky, sa výroba vína akosi nehodí,“ hovorí na záver starosta.

SkryťVypnúť reklamu

Ako misionár až v Ekvádore
Orovnickým rodákom je aj misionár Ján Šutka. Študoval na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne a pokračoval tu aj v noviciáte. V roku 1951 odišiel ilegálne do Talianska a odtiaľ sa ako mladý klerik dostal do Ekvádoru. V kolumbijskej Bogote dokončil teologické štúdium. Ďalej pôsobil ako misionár v Ekvádore, v oblasti Mendéz, medzi indiánskym kmeňom Schuarov. Tento kmeň bol prenasledovaný a aj fyzicky utláčaný. Postavil sa na jeho obranu. Postupne odstraňoval analfabetizmus, vybudoval tu sieť základných, neskôr aj stredných škôl, pomohol vybudovať štyri nemocnice a najnovšie sa usiluje spolu s vládnymi orgánmi o pozemkovú reformu, ktorou by tamojší kmeň získal späť starootcovskú pôdu. Vydal samizdatovú publikáciu Spomienky misionára.

SkryťVypnúť reklamu

„Riadim sa heslom: Byl úsměv král a podmanil si svět – ku každému sa snažím byť úprimná a milá. Asi preto mám celý život šťastie na dobrých ľudí.“
Umelkyňa Jana Hojáková nie je rodáčka z Orovnice, narodila sa v Trnovci nad Váhom pri Šali. Napriek tomu má túto dedinu veľmi rada a obľúbila si aj jej obyvateľov. „V Orovnici bývam od roku1986,“ hovorí Jana Hojáková. Vždy túžila mať svoj domček. „Je to tu síce skromné a malé, ale ja som tu veľmi šťastná.“ Ani manžel Mikuláš nebol rodák z Orovnice. Túžil byť lesákom. „Naviedla som ho, aby si urobil technickú lesnícku školu. Obaja sme vždy boli zžití s prírodou. Precestovali sme celé Slovensko a vôbec to neľutujem. Teraz sa tomu hovorí, že je človek flexibilný. Kedysi bol fluktuant.“ Jana Hojáková maľuje od vtedy, ako dokázala prvýkrát udržať ceruzku v ruke. Viedol ju k tomu otec, ktorý vedel veľmi krásne maľovať. „Chýbala mu však trpezlivosť. Niečo začal, ale nikdy to nedokončil,“ zaspomínala si Jana. Podľa nej mala šťastie i v tom, že chodila na priemyslovku v Kroměříži, kde bola pobočka Národnej galérie. Tam mala možnosť vidieť výtvarné diela svetového významu a všetkých českých aj slovenských umelcov. A práve to ju veľmi inšpirovalo. Ako hovorí umelkyňa: „Toto mesto je celkovo veľmi kultúrne. Je rodiskom slávneho českého maliara Maxa Švabinského.“ V maľovaní už Jana vyskúšala viacero štýlov – olejomaľbu, kresbu uhlom či grafity. Nadchla ju však prostota malieb na sklo. „Podmaľbu na sklo praktizujem od roku 1997. Táto výtvarná technika mi úplne stačí, aj tak zo mňa nebude žiadny Leonardo da Vinci či Rafael.“ Pri maľovaní zúročila svoje cestovanie. V tvorbe využíva spomienky, ktoré má od východných hraníc po západné, od severu po juh. „Inšpiruje ma hlavne prostý dedinský život. Veľmi milujem folklór,“ hovorí Jana a dopĺňa: „Ja mám také hladné oči. Vždy si všímam svoje okolie. Krásu dokážem nájsť aj v obyčajnom stebielku trávy.“ Jana vie a predovšetkým vidí, že ručná práca je vzácna. Preto si vždy vážila prácu ľudských rúk a to, čo všetko dokážu vytvoriť. „Keď idem tvoriť, najprv si musím premyslieť, čo budem maľovať. Ceruzkou si nakreslím zrkadlový obraz toho, čo chcem. Všetko musím kresliť opačne,“ vysvetľuje Jana. Toto si potom namaľuje na sklo a neskôr to kritizuje. Maľuje obyčajnými temperovými farbami. Kedysi sa do nich dávalo vajíčko či tvaroh, aby farba priľnula na sklo. „V dnešnej dobe to už nie je potrebné, ja do farieb pridávam bielu latexovú farbu.“
Diela od Jany Hojákovej sú takmer v každom kúte sveta. „Ja som ako Coca-Cola. Moje obrázky si kúpili Japonci, sú aj na Novom Zélande, v Kalifornii.“ Namaľovať však dva rovnaké obrázky sa nedá. Ku každému jednému pristupuje Jana individuálne. Celkovo je namaľovanie obrázka dosť dlhý proces. „Najťažšie je vymyslieť tému, dať tomu určitú formu, kompozíciu, aby to nebolo vysunuté napríklad iba na jednej strane. Snažím sa tomu dať život a zmysel. Aby aj kreslené postavičky mali život a pohyb,“ hovorí Jana. Svoju prvú výstavu mala v Leviciach. Tam ju objavili pracovníčky ÚĽUVU. Práca s nimi jej však nevyhovuje. „Oni si vyberú jeden-dva obrázky a chcú, aby som kreslila stále tie isté. Ja však potrebujem tvoriť stále niečo iné, nové. Sériová tvorba nie je pre mňa.“ Tvorba Jany Hojákovej je aj na predaj. Ako hovorí, za minimálne ceny. Kým v ÚĽUVE sa jej obrázky predávali za 1000 korún, priamo od autorky ich kúpite za tristo až štyristo korún v rámiku. Záleží na veľkosti obrázku. I keď jej tvorbu prirovnávajú k Ladovi, ona sa tomu bráni. „Okrem vlastnej tvorby si vyberám aj najzničenejšie obrazy z našich múzeí. Tie sú častokrát plesnivé, opadané, zničené. Veľmi ma mrzelo, že naše generácie z tých obrazov už nič nebudú mať, tak som sa rozhodla robiť z tých zničených obrazov kópie. Reštaurovať sa už nedajú.“
Jana Hojáková má medzi svojimi obrázkami aj akúsi srdcovú záležitosť, ktorú by nikdy nikomu nepredala. „Srdcovou záležitosťou je pre mňa sedem obrázkov živočíchov. Také už nerobím a ani nepredávam, iba raz som s nimi bola na výstave.“ Umelkyni veľmi chýbal názor odborného kritika. „Všetci mi hovorili, aké pekné sú moje výtvory, ale chýbal mi názor odborníka. Raz som jedného požiadala, aby mi moje diela zhodnotil. Prezrel si moje obrázky a povedal: maľujte, maľujte, maľujte. To bolo pre mňa veľké povzbudenie,“ spomína. Za mesiac je schopná namaľovať maximálne 20 obrázkov. V sobotu a nedeľu však nemaľuje. Vždy len vtedy, keď má chuť, pretože to robí pre radosť, nie pre obchod. „Nemaľujem ani na objednávku.“

Dievčia skala (Povesť)
Pohronská dedinka si uľahčene vydýchla, keď ju po niekoľkých dňoch opúšťal oddiel vojakov. Vojaci sa zoraďovali do šíku pred krčmou. Vojsko cisára tu a v okolitých dedinách získalo veľa nových zverbovancov, preto mali dôvod na oslavu. Vojaci svoju veselosť neskrývali, dávali ju okázale najavo. Snažili sa ju preniesť i na dedinčanov, no nedarilo sa im to. Dedina túto veselosť s nimi nezdieľala. Najmä nie postihnutí a ich rodiny.
Vojsko sa pohlo. Väčšina zverbovancov sa už v duchu so svojím budúcim osudom zmierila. Len Martin nie. Nebolo mu veru ľahko na duši. Čo mamka a čo sestra Zuzka? Či si Zuzka vo svojich šestnástich rokoch poradí vo všetkom? Richtár aj jeho dal na súpis, keď ho nemal čím podplatiť, ako to urobili viacerí.
Keď postáli v Hliníku, uvidel sestru v rozhovore s kapitánom. Kráčala vytrvalo za nimi. Kapitán každú chvíľu zaostal vzadu a Martin si všimol, že dohovára sestre, ktorá mu niečo rozpráva, rukami rozkladá... Vytrvalosť a neustále prosby našli odozvu aj u vojakov. Kapitán sa obrátil ku dievčine a ukázal síce na nevysokú, ale kolmú skalu, prečnievajúcu nad cestou. „Ak preskočíš z tamtej skaly a nič sa ti nestane, prepustím tvojho brata na slobodu! Ak sa však bojíš, tak sa obráť a choď domov, lebo tvojim prosbám nevyhoviem!“ Dievča sa pozrelo na skalu. Bola naozaj strmá. Postrehla i vyčítavý pohľad brata. Rozhodla sa rýchlo. Necítila ani únavu z cesty, rezko sa štverala na skalu. Bála sa, aby si to kapitán nerozmyslel. Chvíľu postála na vrchole, pozrela sa dole na cestu a skočila. Široké sukne jej pri skoku nadul vietor, rýchlosť pádu sa tým zmiernila. Nič sa jej nestalo, a tak kapitán bol nútený dodržať slovo. Prepustil jej brata na slobodu. Nevšedná sesterská láska zvíťazila nad tvrdým srdcom vojaka. Od tých čias volajú túto skalu Dievčia skala.

Autor: pripravila Lenka Ihradská

Najčítanejšie na My Žiar

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 829
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 084
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 979
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 655
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 8 539
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 151
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 019
  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 488
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 694
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 499
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 12 066
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 441
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 250
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 6 817
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Konateľ spoločnosti Tanawa Anton Ulbricht.

Toto je príbeh značky Tatranská minerálka.


Táto show ROZPÁLI TOPFEST na žilinskom letisku 29. júna!


  1. Ivan Čáni: Keď sa hanbí dôchodca za iného dôchodcu – blogera.
  2. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  3. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  4. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  5. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  6. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  7. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  8. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 488
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 694
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 499
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 12 066
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 441
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 250
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 6 817
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu