Smutný príbeh bezdomovca

Už viac ako rok nemá strechu nad hlavou, spáva po vchodoch, v lete pod holým nebom. Bezdomovec Ondrej zo Žiaru nad Hronom nám porozprával svoj príbeh takmer jedným dychom. Nevynechal svoju rodinu, ba ani vládu.
„Mal som byt za Luxom, v ktorom som žil takmer dvadsať rokov, ale keď mi zomrela mama, sestra byt vymenila, zhrabla peniaze a ja som vonku,“ hovorí s rozhorčením, ale aj trpkosťou v hlase 54-ročný, životom unavený bezdomovec. „Mám aj druhú sestru, ale tá žije aj so synom a mužom v jednoizbovom byte. Nemá pre mňa miesto...“ Ani jeho dcéra, ktorá má byt za hvezdárňou, neprichýlila otca ani napriek tomu, že mu sľúbila opateru.
Ondrej sám priznáva, že sa celý deň iba fláka, ale chodí aj na úrad práce. „Dali mi aj číslo, aby som zavolal do jednej firmy v Plzni. Lenže, keď som tam zavolal, povedali mi, že som už starý, vraj hľadajú nejakého tridsiatnika,“ lamentuje Ondro.
Mesačne musí vyžiť z almužny 1580 korún. „Dostával som skoro 3 tisíc korún, ale naša „dobrá“ vláda mi to znížila,“ nadáva Ondrej a na našu ďalšiu otázku, kde bude dnes v noci spať, len pokrčí plecami.
„Dnes vám nikto nepovie, hybaj, dám ti najesť... Za komunistov bolo o stokrát lepšie ako dnes. Nech si hovorí kto čo chce. Naša vrchnosť sa má dobre, ale my, chudoba, len trpíme. Dnes nás dokonca vyhnal z vchodu, ba aj zbil pelendrekom jeden strážnik. Odvšadiaľ nás vyhadzujú. Neostáva nám nič iné, len si hľadať ďalšie miesto na prenocovanie. Keby aspoň tá zima nebola taká dlhá...“ vzdychne si na záver Ondro, ktorý si pred časom podal žiadosť o ubytovanie aj do žiarskeho útulku, ale nemali pre neho miesto.