Článok pokračuje pod video reklamou
sa bude rodiť ľahšie a jednoduchšie, ako pred týždňom. „Pomerne dlhú dobu sme hrali celkom dobre v útočnej fáze, keď hlavne rýchlosťou sme súpera prevyšovali. Neskôr sme sa nechali uspať, ale najdôležitejšie je konečné víťazstvo,“ povedal nám na úvod tréner levických basketbalistov Pavol Sooš. Práve zápasy proti slabším súperom bývajú pomerne ťažké, lebo nič iné, ako víťazstvo sa neočakáva. Naši basketbalisti viedli počas zápasu dostatočným bodovým rozdielom, ale niekoľko minút pred koncom zápasu hostia stiahli náskok domácich na šesť bodov. „Bol to rozhodne ťažší zápas, ako pred týždňom, len škoda, že sme sa prispôsobili tempom Žiline. Stratou koncentrácie sme súperovi umožnili vrátiť sa do zápasu. Koncentrácia nebolo dobrá ani v prvom polčase, keď sme nepremenili osem trestných hodov a to je len v samotnej koncentrácii na zápas. Postupom času sme začali hrať bezstarostne, strácali sme lopty, čo súper využíval. Vysloviť spokojnosť môžem jedine s výkonom Drobnjaka, ostatní striedali dobré momenty zo slabými,“ povedal na záver tréner Sooš. Pred zápasom sme spozorovali, že Martin Činčura je akýsi priveľmi biely. Nie že by, mal biele oblečenie, ale jeho obe ruky zdobia sádry. „Mám zlomené malíčky na obidvoch rukách, jedna zlomenina „vyšla na povrch“ až po dvoch týždňoch, preto si minimálne mesiac basket nezahrám,“ prezradil nám krídelník BK Levice ohľadne svojich zranení.
