„Je to dôsledok toho, že po rozpade, alebo čiastočnom zániku strojárskych podnikov v Detve, Brezne, Závadke nad Hronom, Hliníku nad Hronom a v ďalších mestách nebol takmer žiaden záujem vyučiť sa v týchto profesiách,“ vysvetľuje vedúci odboru školstva a športu Banskobystrického samosprávneho kraja Dominik Šmondrk. „Napriek tomu, že strojárska výroba v regióne výrazne ožíva, nedôvera k strojarine pretrváva. Ak by v desiatich stredných školách a učilištiach pripravujúcich budúcich strojárov, zriaďovateľom ktorých je BBSK, otvorili len po jednej triede, mohlo by sa v nich pripravovať 340 žiakov. V tomto školskom roku sú však miesta v nich obsadené len na viac ako 30 percent.”
Záujem žiakov končiacich základnú školu, a najmä ich rodičov, je o prípravu na takzvané čierne remeslo minimálny. Pretrváva totiž nedôvera voči strojárskym firmám a obava z toho, že po ukončení školy nenájdu jej absolventi uplatnenie. Pritom firmy už začali dávať záruku, že budúcich strojárov zamestnajú. Poukazujú však na to, že školy kvôli nedostatku financií nedokážu pripraviť naozaj kvalifikovaných a odborne zdatných strojárov. Okrem financií im na prípravu odborníkov chýbajú moderné stroje. Za vhodnú označil transformáciu týchto škôl späť na podniky.
Nedostatok kvalitných absolventov strojárskych profesií potvrdili i zástupcovia Rautenbachu v Žiari nad Hronom. Zároveň prezentujú, že sa chcú podieľať na príprave budúcich strojárov. Aj tým, že ponúkajú vlastný vzdelávací program, v rámci ktorého by mali žiaci na prax do firmy nastupovať čo najskôr a nie až v posledných ročníkoch. Žiaci sú motivovaní aj poskytovaním štipendia a zárukou, že ak budú naozaj schopnými odborníkmi, tak ich zamestnávajú.
Autor: ab
