padnúť aj štyri banské veže v Banskej Štiavnici a v Hodruši – Hámroch. Vďaka iniciatíve, ktorú odštartovalo Združenie historických miest a obcí Slovenska, sa podarilo ministerstvo hospodárstva presvedčiť, aby návrh na likvidáciu týchto stavieb stopol. Ide iba o čiastkový úspech. Združenie už rozbehlo projekt, ktorý by mal pozostatky rudného baníctva postupne premieňať na strediská cestovného ruchu. Ako nám povedal predstaviteľ Združenia historických miest a obcí Slovenska a primátor Banskej Štiavnice Marián Lichner, vypracovaním rozsiahlej štúdie poverili odborníkov v Slovenskom banskom múzeu. Štúdia by mala byť skompletizovaná v budúcom štvrťroku. Na Slovensku je niekoľko miest, kde sa v minulosti ťažili rôzne druhy rúd. Predstavitelia združenia sú presvedčení, že bývalá ťažba predstavuje súčasť slovenskej histórie. V západoeurópskych krajinách sú lokality s podobným zameraním hojne navštevované turistami. S niečím podobným ráta aj štúdia. Okrem Štiavnice a Kremnice by mali byť do štúdie zapojené aj ďalšie lokality – napríklad Pezinok, Rožňava, Prešov, či v iných častiach Slovenska. V niektorých lokalitách už s prezentáciou banských tradícií začali pred časom, takže štúdia bude mať na čom stavať. V Banskej Štiavnici sa veľa roboty urobilo cez projekt Geoparku, v Kremnici vznikol náučný chodník Po stopách baníckej činnosti. Primátor Štiavnice dodáva, že projekt bude časovo a finančne náročný, no podporu dostali od ministerstiev životného prostredia a hospodárstva. „Cez štúdiu si chceme overiť, či by bol v jednotlivých lokalitách záujem o tieto pamiatky a či by mali dostatočné turistické zázemie. Spravovať by ich mohli mestá, ale aj občianske združenia, či banské závody. To všetko zatiaľ odborníci zisťujú,“ informuje Marián Lichner.
Práve Banská Štiavnica má momentálne najlepšie rozpracovanú tematiku záchrany a využitia banských pamiatok. Ich skúsenosti by mohli pomôcť aj iným lokalitám. Pri Slovenskom banskom múzeu je sprístupnený aj banský skanzen, môžete si skúsiť fáranie do sprístupnenej štôlne Glanzenberg. Hoci fáranie do štôlní je medzi turistami veľmi populárne, je malý predpoklad, že by sa štôlne v banských lokalitách využívali masovo. Platia tu prísne bezpečnostné a technologické požiadavky, ktoré ich sprístupnenie znemožňujú. Napríklad v Kremnici, ktorú križujú stovky banských chodieb, takáto možnosť nie je. Jedinou turisticky zabezpečenou banskou štôlňou na Slovensku je preto stále štiavnický Glanzenberg a štôlňa v skanzene. O niečo podobné sa pokúšajú aj v uhoľných baniach v Novákoch, kde sa tiež dá fárať pod zem.