Ďakujem, Dušan.“
Touto správou sa výherca valentínskej SMS, Dušan Marko zo Sklených Teplíc, prihlásil o svoju výhru, večere pre dvoch v reštaurácii Bimare v Žiari nad Hronom. Keďže z textu sme vytušili, že pôjde zrejme o päťčlennú rodinu, overili sme si u konateľa Bimare Richarda Cígera, či by mu nevadilo, keby to nebola večera len pre dvoch. „Absolútne nie,“ spontánne zareagoval. „Dokonca im vyhradíme malý salónik, aby ich nič nerušilo.“ Keď sme túto dobrú správu oznámili výhercovi, takmer stratil reč. „Rodinná rada“ rozhodla, že najvyhovujúcejší termín je pondelok 28. februára.
Prečo práve ten deň, to sme sa mali dozvedieť hneď v úvode nášho stretnutia. „Práve dnes je to osemnásť rokov, ako sme sa spoznali,“ prezrádza štyridsiatnička Zuzana. „Boli sme taká zvláštna známosť, zoznámili sme sa cez inzerát.“ Ten si podal Dušan, ktorý si spomedzi 16 odpovedí vybral práve ju. „Odpísal som viacerým,“ pripúšťa, „no stretol som sa len so Zuzanou.“ Prvé stretnutie mali v Zlatých Moravciach, odkiaľ Dušan pochádza, manželka je z Hlohovca. Odvtedy si celé dva roky písali, telefonovali, stretávali sa, až sa nakoniec 12. augusta 1989 zosobášili. „ Po troch dňoch sme sa presťahovali sem, do starorodičovského domu v Sklených Tepliciach, a odvtedy tu žijeme,“ hovorí Zuzana. Postupne sa im narodili tri deti. Na stretnutie však prišli len dve mladšie dcérky Miriam (11 r.) a Monika (6 r.), najstaršiemu, pätnásťročnému Peťovi sa veľmi nechcelo. Popri rozhovore študujeme jedálny lístok. Keďže manželia sa nevedia rozhodnúť, odbornú radu im dá obsluhujúci čašník. A tak si nakoniec vyberú špecialitu reštau- rácie Bimare. Dievčatká však nezaprú sladké chúťky a objednajú si palacinky Fantastico. V rozhovore sa dostávame aj k tienistejším stránkam života. Ako sme už zistili zo SMS, obaja sú momentálne nezamestnaní. Ona už celé roky, Dušan pomaly dva. Mesačne musia všetci piati vyžiť zo sedemtisíc. „Pri dome máme záhradku, snažíme sa dopestovať čo sa dá. Tiež nám pomáhajú rodičia, bez nich by sme to ťažšie zvládali,“ pripúšťa Zuzana. „Ešte šťastie, že nebývame niekde v činžiaku, nemali by sme z čoho platiť nájomné.“
Medzitým čašník priniesol deťom neodolateľne vyzerajúce porcie palaciniek. Naplnené sú ananásom, vedľa sú kôpky zmrzliny a to všetko je prikryté hrubou šľahačkovou perinou. Medzi sústami potvrdia, že sú vynikajúce. A my sa ocitáme až v ďalekom New Yorku. Tam prežili manželia pred desiatimi rokmi jeden predĺžený víkend, ktorý vyhrali prostredníctvom súťaže v istom dvojtýždenníku. Keďže to bola výhra len pre jedného, pobyt pre druhého museli uhradiť z vlastného vrecka. Aj keď spomienky na americké dobrodružstvo už pomaly blednú, to, že sa ocitli vo „Veľkom jablku“ bez sprievodcu, bez znalosti angličtiny, odkázaní iba sami na seba, nezabudnú do smrti. A už sa nesú aj „dospelácke“ porcie. Na lákavo naaranžovaných tanieroch je niekoľko druhov mäsa poprekladaných zemiakovými plackami. K tomu ryža, hranolčeky a bohatá zeleninová obloha. „Toto máme zjesť,“ spýtavo spľasne rukami Zuzana skôr, ako vloží do úst prvé sústo. Obom bimarská špecialita náramne chutí, no, ako s úsmevom podotknú, sú to na ich „sociálne“ žalúdky príliš veľké porcie. Ešte pohárik červeného a prekvapenie v podobe krásnej kytice, ktorú Dušan tajne kúpil Zuzane v Hliníku, kým ona bola pre deti v škole. Lúčime sa s touto sympatickou rodinkou a ich vďaku za fantastické jedlo a príjemné posedenie tlmočíme sponzorskej reštaurácii Bimare.