„V deň nástupu nám pridelil majstra, ktorý nás oboznámil, čo budeme robiť. A my sme to robili takmer tri mesiace bez akéhokoľvek školenia o bezpečnosti pri práci.“ Ako ďalej hovorí, v prvom roku po nástupe robili mesačne 20 paliet, v roku 2003 to už bolo 30 paliet a vlani až 50 paliet za mesiac. Za ten istý plat a dokonca s nižším počtom ľudí. „Museli sme čušať,“ pokračuje. „Dal nám jasne najavo, že ak sa nám nepáči, môžeme odísť.“ Kým bol ešte zamestnaný, robili v tomto pracovisku hygienici meranie škodlivín pôsobiacich na ľudské zdravie. „Výsledok pre nás ostal doteraz neznámy, pán súkromník sa asi zabudol s nami o tom porozprávať,“ pokračuje, „a ani nám žiadne príplatky za prácu v sťažených podmienkach nevyplácal. Pre neho sme boli ničím.“ Ako sa majiteľ píly správal voči zamestnancom počas trvania ich pracovného pomeru, tak sa správal aj pri odchode do dôchodku. „Keď som dosiahol dôchodkový vek, ostal som nemilo prekvapený, že tento pán nebol schopný ani len poďakovať sa za prácu, ktorú som pre jeho firmu urobil. Platil almužnu a najradšej hovoril: Neviem čarovať a keď sa vám nepáči, môžete odísť.“ Nemenovaný bývalý zamestnanec nám ukázal aj svoju výplatnú pásku. Vyplácanú mal len minimálnu mzdu, bez ohľadu na to, že z roka na rok im práce pribúdalo. „Pritom páni ministri Rusko a Kaník všade hovoria, ako je dobre pracovať u súkromníka. Najprv nech si to overia a potom nech hovoria o problémoch, ktoré prežívajú obyčajní ľudia,“ odkázal slovenským „chlebodarcom“ čerstvý dôchodca.
