Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Názory na výstavbu spaľovne v Hliníku nad Hronom sa diametrálne rozchádzajú

Obecné zastupiteľstvo v Hliníku nad Hronom 25.januára schválilo výstavbu spaľovne odpadov v areáli bývalej panelárne (uznesenie 1/oz/2005), na základe čoho zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja uznesením číslo 687/2005 z 10. februára súhlas

Pohľad občanov
ilo s výberom lokality pre výstavbu zariadenia na zhodnocovanie odpadov v katastrálnom území Hliník nad Hronom. (Poznámka: v záujme objektivity treba uviesť že pravdepodobne hlinickí poslanci rozhodovali na základe neúplných skreslených informácii.)
V tlači ako i v telelevízii prebehli informácie, že uvedená spaľovňa má byť určená na spaľovanie nebezpečných a zvlášť nebezpečných odpadov z územia celého stredného Slovenska ako i z iných regiónov Slovenska. Umiestnenie tejto spaľovne bolo uvažované v piatich lokalitách kraja, avšak pre odpor obyvateľstva (v niektorých obciach boli aj referendá) a súhlas obce Hliník nad Hronom, bolo rozhodnuté o jej umiestnení práve v Hliníku, kde nie sú priaznivé rozptylové podmienky. (Poznámka: Moderné spaľovne sa vo svete stavajú aj vo veľkých aglomeráciach, ale na rovinách, kde spádová oblasť pre splodiny je stovky a tisíce kilometrov štvorcových, nie v uzavretej kotline s osobitou cirkuláciou vzduchu, ako je to v Žiarskej kotline.)
Nikto nespochybňuje, že v súčasnosti treba odstraňovať nebezpečné odpady, ale prečo v Hliníku nad Hronom, kde v pitnej vode je arzén, kde pôda je ešte zamorená pôsobením hlinikárne, kde bývajú aj niektorí obyvatelia bývalej obce Opatovce, ktorá už neuniesla znečisťovanie životného prostredia a musela byť vysťahovaná? Vzhľadom k už súčasnému ekologickému zaťaženiu je možné sa domnievať, že prah znesiteľnosti bude prekročený, čo môže vyvolať nedozerné následky na zdraví obyvateľstva, pričom nemožno vylúčiť ani opakovanie príbehu Opatoviec.
V Hliníku nad Hronom sa plánuje vybudovať nadregionálna spaľovňa nebezpečného odpadu. Spaľovňa bude slúžiť na termické zneškodňovanie tuhých a kvapalných odpadov pre región stredného Slovenska a okolitých regiónov. Ročne sa tu plánuje spracovať okolo 22 000 ton odpadu. Spaľovať sa bude v nepretržitom štvorzmennom procese. Z regiónu stredného Slovenska sa bude spaľovať odpad z dreva, celulózy, lepenky, odpad minerálneho pôvodu, odpad s obsahom kovov, zo spracovania ropy, lepidlá, organické rozpúšťadlá, odpad z plastov a gumy, odpad z chemických procesov, odpad z čistiarní odpadových vôd a kanalizácií....
Pri spaľovaní budú vznikať mnohé škodlivé emisie, z ktorých je dominantnou škodlivinou chlórovodík HCl, oxidy síry SO2, oxidy dusíka a dioxíny typu PCDD a PCDF. (Pozn.: dioxíny majú množstvo toxických účinkov na človeka, ako sú poruchy v imunitnom systéme, nervovom systéme, reprodukčné anomálie, abnormality v správaní sa a karcinogenézy.) Pri spaľovaní bude vznikať aj oxid dusnatý NO, ktorý pri reakcii s kyslíkom oxiduje na NO2, a tento výrazne prispieva k tvorbe fotochemického smogu. Aj keď bude snaha o dodržanie maximálnych množstiev normou stanovených emisných limitov, tieto látky sú natoľko nebezpečné a škodlivé, že aj v malej miere dokážu narobiť veľké škody.
Ďalším odpadom je pevný odpad, ktorý bude spaľovňa produkovať. Ide o popolček, prach, sadze, škváru a trosku. Pri spálení 22 000 ton odpadu ročne je to okolo 5500 t - 6000 t zostatkového odpadu ročne, ktorý bude potrebné ďalej skládkovať a ďalej opatriť tak, aby látky, ktoré bude obsahovať, neprekračovali limity III. triedy vylúhovateľnosti, čo môže vážne poškodiť kvalitu podzemnej vody.
Ďalším odpadom je voda, ktorá vznikne pri odlučovaní TZL a síry, pretože pri spaľovaní budú na to potrebné mokré procesy. Množstvo odpadovej vody bude cca 9 900 m3/ročne. Bude tu potrebné vybudovať čističky odpadových vôd, ktorých zápach bude nemálo obťažovať obyvateľov okolitých obcí. Ďalšie riziká súvisia s manipuláciou nebezpečného odpadu, v dôsledku havárie, zlého technického stavu prepravných zariadení alebo zlyhaní ľudského faktora pri prekládkach.
Dvadsať až tridsať nových pracovných miest a ročná úspora na obyvateľa niekoľko sto korún za odvoz odpadu, je v porovnaní s rizikami viac než smiešne. Humorne vyznieva v týchto súvislostiach aj takmer miliardová investícia do odstraňovania ekologického zaťaženia (červeného kopca) pri hlinikárni, ani nie 10 kilometrov od miesta, kde sa plánuje investovať podobná suma na znečistenie prostredia.
Rozhodnutie je v rukách Hliníčanov. Ak si myslia, že by tam spaľovňa nemala stáť, mali by začať rýchlo konať a presvedčiť svojich zástupcov, aby zmenili svoje rozhodnutie, lebo ak veľký kapitál začne investovať, nič ho nezastaví.
Miro Vrban
Bronislava Vrbanová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Pohľad odborníkov
O vyjadrenie sme požiadali aj vedúcu Oddelenia životného prostredia a územného plánu BBSK Danielu Bímovú:
Projekt je súčasťou vládneho programu Slovenskej republiky, pripravenom v súlade s legislatívou Európskej únie. Ako prvé zariadenie, využívajúce špičkovú technologickú úroveň spaľovania nerecyklovateľných odpadov, by bolo pilotným projektom na Slovensku, modelujúcim podmienky realizácie podobných projektov i v iných lokalitách, ktoré postupne majú byť budované v súlade so schválenými koncepčnými a plánovacími dokumentami.
Projekt rieši stav oblasti odpadového hospodárstva po nadobudnutí účinnosti legislatívnych zmien, ktoré budú platiť od roku 2006 a ktoré zakazujú vývoz vybraných odpadov na riadené skládky. Mnohým skládkam odpadov končí aj prechodné obdobie na prevádzku.
Slovenská republika postupuje v tejto oblasti v zhode s vyspelými štátmi sveta, keď riadené a plne kontrolované spaľovanie určitých odpadov ako plasty, ropné látky, rozpúšťadlá, farbivá a pod., je najúčinnejšou formou zneškodňovania týchto látok. Priemyselné spaľovanie týchto látok v technologicky špičkovo vybavených spaľovacích zariadeniach s vysoko účinným čistením dymových plynov a riadených spaľovacím procesom, zaručuje ochranu ovzdušia lokalite prevádzkovania zariadenia. Okrem iných výhod sa vytvoria podmienky, aby tieto druhy odpadov neboli spaľované v individuálnych spaľovacích zariadeniach, ako sú rôzne pece v domácnostiach, malých firmách a komunálnych kotolniach. Emisie z takýchto zariadení veľmi vážne znečisťujú okolité ovzdušie, pretože obsahujú vysoké koncentrácie zlúčením chlóru, síry a dusíka, prípadne nespálených organických škodlivín. Naopak, v priemyselných spaľovniach je technológia spaľovania a dočisťovania odplynov na takej úrovni, že tieto zariadenia svojou prevádzkou nepôsobia na svoje okolie negatívne.
Projekt predpokladá vybudovanie spaľovne o kapacite 25 000 t/r . V zariadení budú zneškodňované odpady zo stredoslovenského regiónu. Investičné náklady sú asi 1,5 miliardy korún. Spaľovňa vyžaduje plochu okolo dvoch hektárov a bude zamestnávať asi 30 pracovníkov. Pripravovaná technológia predpokladá niekoľko technologických stupňov. Odpady budú po privezení homogenizované, aby zaťaženie spaľovacieho zariadenia bolo čo najrovnomernejšie. Následne budú dávkované do rotačnej pece, kde pri teplotách okolo 1 400 stupňov budú spáliteľné časti zneškodnené. V dohorievacej komore sa za prebytku vzduchu spália posledné zvyšky spáliteľných látok. Dymové plyny ďalej prechádzajú mechanickými a elektrostatickými odlučovačmi prachu. V parnom kotli je využitý tepelný obsah plynov na výrobu pary. V koncovom stupni sú plyny dočisťované mokrým vypieraním v práčkach, kde sú z nich odstránené zlúčeniny chlóru, síry, fosforu a zvyšky prachu. Vyčistené plyny sú vypúšťané do atmosféry. V prúde odplynov sú povinne zabudované nepretržité analyzátory škodlivín. Táto kontrola kvality odplynov zaručuje až automatické zastavenie prevádzky zariadenia, ak koncentrácie škodlivín prekročia limitované hodnoty. Naviac v okolí zariadenia budú umiestené automatické monitorovacie stanice s trvalým zaznamenávaním stavu ovzdušia. Celá zostava je programovaná tak, aby boli v čo najväčšej miere vylúčené zásahy obslužného personálu do technologického procesu spaľovania. Pevný odpad - troska sa odťahuje do dohorievacej komory a po ochladení je vyvážaná na skládku, kde sa s výhodou používa na krycie vrstvy. Pripravovaný projekt je plne v súlade s prísnou legislatívou a politikou ochrany životného prostredia v EÚ.
Obec Hliník nad Hronom možnosť výstavby zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadov prerokovala na verejnom stretnutí s občanmi za prítomnosti zástupcov Banskobystrického samosprávneho kraja a následne obecné zastupiteľstvo schválilo výstavbu spaľovne v areáli bývalej panelárne. Aj na rokovaní mikroregiónu Hlinické Pohronie vo februári bola vyjadrená podpora Banskobystrickému samosprávnemu kraju pri realizácii predmetného zámeru ohľadne výstavby zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadov. V závere chcem zdôrazniť, že nejde o spaľovňu „zvlášť nebezpečných“ odpadov.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 088
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 562
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 456
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 149
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 111

Blogy SME

  1. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  2. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  3. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  4. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  6. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  7. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  8. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 8 077
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 557
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 072
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 624
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 532
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 226
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


16 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


19 h

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


30. jan
Vodiči, ktorí chcú pokračovať v smere na Košice, musia prejsť cez mesto Zvolen.

Výstavba by bola rýchlejšia a finančne menej náročná.


29. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  2. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  3. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  4. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  6. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  7. Anna Miľanová: Snívanie... 2022
  8. Irena Šimuneková: Keď sme na SME
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 8 077
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 557
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 072
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 624
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 532
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 226
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu