lnou Ždaňou a Dolnou Trnávkou všimla odhodené tri modré igelitové vrecia plné odpadkov z domácnosti. „Cestovanie tým smerom sa stalo pre mňa nočnou morou,“ pokračuje. „Vždy som premýšľala, kto z nás a z ktorej obce to mohol urobiť. Zrejme si myslí, že je veľmi chytrý a vie sporiť viac ako my, čo vyprodukovaný odpad poctivo vložíme do popolníc a odvoz si platíme.“ Vinu pripisuje aj obecným samosprávam, ktoré odhlasovali odvoz domového odpadu za kupované žetóny. „Mám skúsenosť, že oveľa účinnejšie sú poplatky za odvoz odpadu podľa počtu členov domácnosti,“ pokračuje. „Som veľmi rada, že takto to funguje aj v našej obci a nikomu sa už neoplatí roznášať odpad po chotári.“
Ale čo tie tri vrecia odpadu? „Pri jednej spiatočnej ceste domov som poprosila manžela, aby mi tie vrecia dovolil naložiť do našej staručkej škodovky a odviesť do nášho dvora. Manžel, aj naše tri deti si mysleli, že žartujem, ale keď som neprestala argumentovať, privolil.“ vysvetľuje Magdaléna. „Cudzím odpadom sme si trochu znepríjemnili cestu domov, ale sme radi, že sa veľké vrecia plné odpadu dostanú tam, kde ich mali dať ich „majitelia“. A čo teraz cítim? Hanbu, že to spravil niekto z nás, obyvateľov nášho regiónu, strach, či to neurobí znovu, ale mám aj dobrý pocit, že sme s manželom urobili niečo naviac pre našu krásnu, ale zásluhou nesvedomitých ľudí, ťažko skúšanú prírodu,“ dodáva na záver naša čitateľka.
