nebolo ono. Veril, že raz bude spievať profesionálne.
„Neučil som sa noty a doteraz podľa nich nespievam. Mám však vynikajúci hudobný sluch.“ Premiéru spevu pred publikom zažil s manželkou: „Bolo to dávno, pred dvadsiatimi rokmi. V Leviciach, kde som sa priženil, sa vtedy konal festival populárnej piesne. Manželka povedala, aby sme to spolu vyskúšali pred živým publikom, aspoň sa uvidí, aký mám hlas. Bola to katastrofa,“ dodáva a pokračuje. „Vyšli sme na pódium, začali sme spievať. Na začiatku mi niekto vypol mikrofón. Bol som odrazu odkázaný iba na svoj hlas, vtedy som nevedel improvizovať, nebolo v mojich silách zvládnuť situáciu. Dodnes som presvedčený, že to bola sabotáž. Manželka, ktorá bola už vtedy úspešnou komerčnou speváčkou, mi povedala, že môj hlas nestojí za veľa. So spevom som vtedy prestal, začal som hrať futbal.“
Po trinástich rokoch sa k spevu opäť vrátil. „Začal som cvičiť s hlasivkami. Vyludzujem z nich vibrácie, ktoré sú základom jódlovania. Zistil som, že tento štýl spievania - jódlovanie - má svoje špecifiká. Nie je taký opočúvaný ako iné žánre, ľudí nadchýna a veľmi dobre sa mi interpretuje,“ objasňuje svoju náklonnosť k jódlovaniu.
Edo má 47 rokov. Doteraz spieval s rôznymi kapelami. Hovorí, že tento rok si kúpi vlastnú aparatúru.
„Moje vystúpenia nie sú len o spievaní. Publikum zabavím aj humornými scénkami. Mám svojich fanúšikov u nás i vo Francúzsku, kam pravidelne každé leto dochádzam za sestrou, ktorá sa tam pred pätnástimi rokmi vydala a odvtedy tam žije. Priamo v Paríži. Každý rok absolvujem vo Francúzsku sériu vystúpení, oblečený mám tirolský kroj. Moje jódlovanie má u francúzskeho publika obrovský úspech.“
Vo Francúzsku Edo Polák vystupuje na súkromných večierkoch, ale i v rôznych štýlových reštauráciách. Vysvetľuje, že majitelia reštaurácií sú už na neho zvyknutí a má v nich pravidelné angažmá.
Po rokoch manželka zmenila názor. „Už si nemyslí, že môj hlas nestojí za veľa,“ smeje sa Edo. „Tvrdí dokonca, že moje spievanie je hodnotnejšie ako jej a myslí to tak, že jódlovanie je umenie, zatiaľ čo ona spieva piesne komerčne úspešných interpretov.“
Edovi Polákovi sa nepodarilo pre spev získať syna: „Erik má 22 rokov. Absolvoval strednú ekonomickú školu. Venuje sa poisťovníctvu. Je talentovaný, má krásny hlas. Na spev sa mi ho zatiaľ nepodarilo nahovoriť. Rád by som však spieval aj s ním.“
O tom, že vo Francúzsku sa cíti ako doma, svedčí i jeho vyznanie: „Francúzi vedia oceniť akýkoľvek talent, niečo, čím človek vyniká. Sú srdečnejší a úprimnejší, ba i pohostinnejší, než Slováci. Každý rok sa do Francúzska rád vraciam. Mám tam veľa priateľov, u ktorých hodnota priateľstva spočíva najmä v tom, že nezabúdajú.“
Autor: Monika Maťová