j mienky, ktorá sa jednoznačne obrátila proti výstavbe. Ešte v januári rozhodli poslanci obce úplne inak – výstavbu spaľovne podporili. V utorok svoje rozhodnutie zmenili a pôvodné uznesenie zrušili. Na zastupiteľstvo prišlo mnoho obyvateľov obce, ktorí žiadali od poslancov prehodnotenie rozhodnutia. Svoj pôvodný súhlas so spaľovňou zdôvodňovali poslanci tým, že BB SK im poskytol nekompletné a zavádzajúce informácie o spaľovni. Ako na zastupiteľstve uviedol poslanec Anton Gajdošík, kompletný projekt získali poslanci až začiatkom minulého týždňa. V prvej fáze schvaľovania vraj nevedeli, že v spaľovni sa majú likvidovať aj nebezpečné odpady. Poslanec Gajdošík sa už pred časom pripojil k oponentom výstavby. Podľa neho je žiarska kotlina ešte aj dnes ekologicky zaťažená starou výrobou hliníka v Závode SNP. Obec má navyše už roky problémy so zdravotne závadnou arzénovou vodou. Výstavba spaľovne by podľa neho priniesla ďalšiu devastáciu životného prostredia. Proti spaľovni vystúpil na zastupiteľstve aj aktivista Miroslav Vrban zo Žiaru nad Hronom. Podľa neho by mala spaľovňa negatívny dopad nielen na okolie Hliníka nad Hronom, ale celej Žiarskej kotliny. Tá má špecifický uzatvorený charakter a nevyhovujúce rozptylové podmienky. Na obranu spaľovne sa postavil starosta Ján Olajec. Navrhol navštíviť podobnú spaľovňu pri Viedni, no ľudí v preplnenej sále nepresvedčil. Odmietli aj myšlienku obecného referenda na túto tému. Kvôli nízkej účasti obyvateľov by mohlo byť neplatné a spaľovňa by sa nakoniec stavala. „V porovnaní s ekologickými rizikami je prísľub na bezplatné spaľovanie komunálneho odpadu z obce a vytvorenie pár pracovných miest smiešne,“ dodal Vrban. Obyvatelia Hliníka sa zľakli predovšetkým toho, že v lokalite by kvôli spaľovni klesli ceny nehnuteľností a nebol by záujem o ich kúpu. Banskobytrický samosprávny kraj vzal rozhodnutie hliníckeho zastupiteľstva na vedomie. Ako nám povedala hovorkyňa BB SK Eva Berčíková, práce na zámere projektu samosprávny kraj pozastavil.
Aká spaľovňa mala pri Hliníku stáť
Malo ísť o pilotný projekt, ktorý rieši problém odpadového hospodárstva po roku 2006, kedy vojdú do platnosti výrazné legislatívne zmeny. Tie zakotvujú aj zákaz vývozu vybraných odpadov na riadené skládky.
Spaľovňa mala mať kapacitu 25 tisíc ton odpadov za rok a zneškodňovali by sa v nej odpady zo stredoslovenského regiónu. Investičné náklady sa predpokladali v objeme 1,5 miliardy korún. Zariadenie malo mať moderné parametre, vrátane automatického zastavenia prevádzky v prípade prekročenia limitov škodlivín. Ako prezentoval BB SK, projekt je v súlade s prísnou legislatívou EÚ.
Oponenti výstavby zdôrazňovali, že budovaním spaľovne by sa prekročil prah ekologického zaťaženia už aj tak postihnutej kotliny. Obavy vznikli predovšetkým zo škodlivých emisií – chlorovodíka, oxidov dusíka, či dioxínov. Aj v prípade, že by sa ich hodnoty sledovali, ide podľa odporcov výstavby o zdraviu škodlivé látky aj pri nízkych koncentráciách. V spaľovni sa mal likvidovať odpad z dreva, lepenky, celulózy, ropy, plastov, gumy, farieb, či rozpúšťadiel.
