Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Dospelosť – trauma detí z domovov

Väčšina detí z detských domovov svoje osamostatnenie odkladá. Aj preto majú slovenské útulky naplnenú kapacitu a neraz ani nemôžu uspokojiť všetkých záujemcov. „Často k nám prichádzajú mladí ľudia, ktorí si myslia, že pobyt u nás je iba pokračovaním toho,


čo prežívali v domovoch a internátnych školách. Čakajú, že budú mať navarené, vyžehlené, vyprané. Už pri štarte v našom zariadení sa ich snažíme dostať do obrazu. Zvyknem im zdôrazniť- máme pred sebou neľahký spoločný cieľ. Chceme, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi, viesť domácnosť, zvládnuť starostlivosť o svoje rodiny, či bežné vybavovanie na úradoch. Všetko sú to veci, ktoré pred tým za nich urobil niekto iný. Pre niektorých je to spočiatku španielska dedina,“ pripúšťa vedúca kremnického útulku Jana Tomová. Dievčenský útulok zriadilo občianske združenie eMKlub pred ôsmimi rokmi v rámci projektu Cez deti k rodine. Zakrátko k nemu pribudol chlapčenský útulok v blízkych Lúčkach a podobné zariadenie v Hostiach pri Zlatých Moravciach. V Kremnici kúpilo združenie pekný rodinný dom v tichej doline, ktorý naozaj pripomína domov. Stráži ho veľký ovčiarsky pes, miláčik dievčat. Aj on im dáva pocit domova. Ako priznáva Jana Tomová, niekedy zažíva s klientmi útulku aj úsmevné situácie. Pred časom mala prvé sedenie s novými klientmi. Bolo ich asi štyridsať. Oslovila ich otázkou – Kto sem prišiel pre to, aby sme sa o neho starali? S výnimkou dvoch rúk sa prihlásili všetci. A kto je tu pre to, aby sa s našou pomocou naučil starať sám o seba? Po krátkom zaváhaní sa zdvihli dve ruky. „Tak tí, čo zdvihli ruku na prvú otázku, môžu odísť,“ naznačila im. Nechápavo na ňu upreli oči. Samozrejme, nemyslela to vážne. Len chcela mladým ľuďom zdôrazniť, čo ich v najbližších mesiacoch čaká. O svoj pekný dom sa musia starať sami. Upratujú si ho, perú, varia, chlapci v Lúčkach chovajú sliepky, ovce a kozy, starajú sa o záhradu. Potraviny sú drahé, chceli by byť z veľkej časti sebestační. Dievčatá po príchode do útulku zadelia do kuchyne, cukrárskej výroby, tkáčskej, krajčírskej, či výtvarnej dielne. Môžu si vybrať to, čo ich najviac baví. Všetko môžu postupne zužitkovať v živote.

Skryť Vypnúť reklamu

Dievčatá z útulku

Editka
Má už dvadsaťpäť rokov, no drobná dievčenská postava jej z tohto veku uberá. Skutočnú rodinu nikdy nepoznala. Neradostné detstvo sa podpísalo aj na psychických problémoch. Napriek tomu je drobné, tiché dievča s peknými zelenými očami, mimoriadne výtvarne nadané. „Z detstva v rodine si nepamätám nič. Rodičia sa o mňa nestarali, bola som zanedbaná a stále chorá. Keď som mala tri roky, podvyživená som skončila v nemocnici a domov som sa už odtiaľ nevrátila. Detstvo som prežila v domovoch. Viem iba toľko, že matka je nezvestná a otec stále žije v osade blízko Rimavskej Soboty,“ hovorí Editka. S otcom sa odvtedy stretla iba raz v živote – keď sa rozhodovalo o tom, aký bude jeho dcéra poberať dôchodok. Prišiel opitý. Zrejme si ani neuvedomoval, že dievča, ktoré stojí pred ním, je jeho dcéra. „Nebol zvedavý ako sa mám, ako som žila celé tie roky. Vôbec so mnou nehovoril, ani sa na mňa poriadne nepozrel,“ hovorí so smútkom v hlase. Hoci je už sedem rokov za prahom dospelosti, s osamostatnením má problémy a nie je presvedčená, že to zvládne. Aj keď sama priznáva, že po tom veľmi túži. „Chcela by som, ale mám strach. Neviem, či by som si našla prácu a neviem, kde by som bývala. Tu sú ľudia, ktorí mi s mojimi problémami pomôžu. Zatiaľ mi to vyhovuje, o budúcnosti nerada premýšľam.“

Skryť Vypnúť reklamu

Eva
Popri tichej Editke je devätnásťročná Eva naozajstné žihadlo. V útulku je iba pár týždňov, no už je tu ako doma. Zvyká si rýchlo, lebo ani ona si domova príliš neužila. Evu ešte ako dieťa nechala matka na ulici. Nevie jej odpustiť: „Raz by som chcela byť iná, hlavne k svojim deťom. Môj život bol peklo, ale mojej mame to bolo vždy jedno. Pred časom som žila krátky čas u nej. Mala som pocit, že by sme mohli napriek všetkému jedna druhej pomôcť. Nedalo sa. Stále bola opitá, domácnosť mala zanedbanú. Vo všetkých domovoch, kde som žila, bol poriadok. Mamina domácnosť mi preto vadila. Aj to, že vôbec nejavila o mňa záujem. Preto som radšej prišla sem,“ hovorí Eva. Jej celý majetok – to je oblečenie, ktoré si priniesla so sebou. A dvetisíc korún, ktorými ju na najhoršie časy vybavili v domove. „Vyučila som sa za záhradníčku, ale o tie dnes veľký záujem nie je. Chcela by som pobudnúť nejaký čas tu a naučiť sa aj iné remeslá. Možno mi pomôžu zohnať aj nejakú trvalú prácu, lebo bez nej sa nikdy nepostavím na vlastné nohy,“ dodáva.
Saskia
Saskia má 22 rokov a je jedným z mála dievčat, ktoré si odskúšalo, ako chutí skutočný život. Z domova nešla rovno do útulku, ale zamestnala sa v Trenčíne ako krajčírka. Pokus o samostatnosť trval iba krátko. Cítila sa sama. Keď mala problém, nemala sa komu zdôveriť. Prácu nechala a zvolila si radšej útulok. „Niekedy si myslím, že som mohla vydržať a postupne si zvyknúť. Ale každý naokolo mal rodinu a priateľov a ja som bola sama. Keď som skončila robotu, vrátila som sa na slobodárku. Nemala som kam ísť, ani sa komu vyplakať, keď mi bolo smutno. Tu som spokojná, aj keď viem, že to raz budem musieť skúsiť opäť.“ Finančné problémy nepovažuje za dominantné: „Vždy som vedela vyjsť z mála. Keď mi dali z domova nasporených 20 tisíc, snažila som sa za ne nakúpiť výbavu. Hrnce, posteľné plachty a tak. Niečo mi ostalo, lebo na hlúposti nikdy nemíňam. Teraz dostávam sociálku a 1500 korún za aktivačné práce. Okolo troch tisíc mesačne. Keď zaplatím za pobyt v útulku a stravu a veci, ktoré budem na mesiac potrebovať, zostane mi tak 500 korún na mesiac. Ale aj z toho viem usporiť,“ hovorí Saskia. Nevadí jej, že veľmi z tejto sumy vyskakovať nemôže. Vynechala sladkosti, pekné oblečenie, nevoňavkuje sa, na diskotéky ani nepomyslí, časopisy si radšej požičia. Žiadne výstrelky mladosti. Vďaka tomuto odriekaniu si dokáže odložiť tak dvesto korún mesačne. Považuje to za úspech. Niektoré kamarátky si nedokážu odložiť ani korunu. Hoci sa vyučila za krajčírku, v útulku si vybrala prácu v cukrárni. Jej venčeky si nevedia vynachváliť. Mladí z útulku a jeho pracovníci sa zhodujú v jednom – kým fungovali verejnoprospešné práce, bolo to s peniazmi lepšie. Tí najskromnejší si boli schopní našetriť aj tisícku mesačne. Aktivačné práce to zabrzdili. Dnes si stovku bokom odložia iba tí, čo sporia najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď bolo najhoršie, prespávali v stane
Agnesa (27) a Dušan (29) Gregorovci sa spoznali v útulku. Zaľúbili sa do seba a zakrátko im v útulku vystrojili svadbu. Potom prišla realita. Obdobie, na ktoré by obaja najradšej zabudli. Striedali ubytovne, priváty, mestá. Oboch vychoval detský domov a nemali žiadne rodinné zázemie, či nasporené peniaze. Agnesa odkladala každú korunu, len aby si mohli nakúpiť nejaké vybavenie do domácnosti. „Keby nebolo ľudí z kremnického útulku, neviem, ako by to dopadlo. Keď bolo najhoršie, spávali sme aj v stane. Našťastie, bolo leto, dalo sa to vydržať,“ hovorí Dušan. V tom čase stavali pri útulku v Hostiach malý rodinný domček, ktorý mal slúžiť práve mladým rodinám v núdzi. Keď manželia prvýkrát uvideli domček, do očí sa im tlačili slzy. O niečom takom mohli iba snívať. Dnes v ňom žijú s trojročnou Martinkou a túžia po ďalších deťoch. Všetci traja sú na seba silno citovo naviazaní. Hlavne Martinke by chceli dať všetko, čo v živote nedostali oni. Keď to vyzeralo, že karta sa obracia k lepšiemu, Dušan vážne ochorel. Ochorenie lymfatických uzlín ho doviedlo až na onkológiu. Podstúpil dlhú a náročnú liečbu. „Bolo to naše najhoršie obdobie. Nevedeli sme si predstaviť, čo bude ďalej. Liečbu aj pobyt v nemocnici mal síce Duško zadarmo, ale nemali sme z čoho platiť cesty do nemocnice. Dochádzal do Bratislavy aj Nitry a my sme peniaze na cestu vôbec nemali. Vtedy nám pomohli ľudia z útulku, ale aj obyvatelia Hostí,“ hovorí Agnesa. Ľudí z dediny si nevedia manželia vynachváliť: „Vôbec na nás nehľadeli ako na prišelcov. Zaujímajú sa o nás a keď potrebujeme pomoc, neodmietnu. Sami sa často zastavia, či niečo nepotrebujeme,“ hovoria manželia. Dušan je po dlhých mesiacoch liečby v poriadku a chcel by sa zamestnať. Žijú veľmi skromne. Celý ich príjem trojčlennej rodiny je sedemtisíc korún. „Snažíme sa z toho vyjsť, ale nie vždy sa nám to darí. Keď nám prídu peniaze, nakúpim potraviny tak, aby nám vyšli na mesiac. Dvadsaťpäť kilogramov zemiakov, múku, cukor. Všetko najlacnejšie potraviny. Našťastie, Martinka skoro nebýva chorá, takže nám odpadá platenie liekov a cesty k doktorovi,“ hovorí Agnesa. Oblečenie na seba a dcérku takmer nekupujú, všetko získajú z charity: „To by sme si nemohli dovoliť,“ tvrdia. Zájsť si do kina, alebo do kaviarne – to vôbec nepoznajú. Svorne však tvrdia, že im to ani nechýba: „Martinka je na nás veľmi naviazaná. Mal by nám ju kto postrážiť, ak by sme chceli ísť von, ale ona by celý čas určite preplakala. Nech ideme kdekoľvek, berieme ju sebou. Najlepšie sa cítime, keď sme všetci spolu,“ hovoria. O dom sa starajú ako najlepšie vedia a naučili sa aj prácam v záhrade. Ovocím zásobujú aj útulok.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  3. Pomáhajte čítaním
  4. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  5. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  7. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 111
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 471
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 401
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 980
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 718
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 003
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 817
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 965
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

V Kremnici budú štyri odberné miesta, pomôže aj mestský rozhlas

Pomocnú ruku malo zatiaľ ponúknuť približne 40 ľudí.

Odbery vzoriek na koronavírus. Ilustračné foto.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

V Hliníku nad Hronom ponúklo pomoc už 20 dobrovoľníkov

Pomocných pracovníkov bude treba viac.

Ilustračná fotografia.

Jelene rušia časť obyvateľov obce. Tí sa sťažujú na hluk

Podľa nich je tento rok situácia zatiaľ najhoršia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?