Hai žije na Slovensku dlhšie ako vo Vietname

, v Tlmačoch. Rodičia ho neradi púšťali z domu. On sám nepomyslel na to, že tu ostane navždy. Presne podľa dohody tu nastúpil i so svojimi krajanmi na Stredné odborné učilište strojárske v Tlmačoch. Súčasne s odbornou výukou sa venovali intenzívnej výučbe slovenského jazyka. Bývali na internáte. Po vyučení sa mal Hai spolu s ostatnými krajanmi vrátiť späť do svojej vlasti.
„Medzi Slovákmi som si hneď našiel dobrých kamarátov,“ hovorí Hai, „O zlých skúsenostiach so Slovákmi nemôže byť ani reči. Nestretol som sa tu s ničím, čo by pripomínalo nacionalizmus.“ Umiestnili ich do dvoch tried, v ktorých bolo spolu dvadsaťdeväť vietnamských spolužiakov. „Bolo to náročné,“ rekapituluje Hai. S triednou učiteľkou Ľudmilou Burianinovou mali veľmi dobrý vzťah. Dala mu posudok, v ktorom ho označila za najlepšieho žiaka skupiny. Slovenčinu zvládol výborne.
Po roku sa zoznámil so svojou o rok mladšou manželkou. Skamarátili sa. „Spočiatku chodil k nám, najmä na sviatky, aby nebol sám,“ zapája sa do rozhovoru manželka Jana Dvoráková, „Postupne to prerástlo do vážnejšieho vzťahu.“ Predsudky ľudí ju nezaujímali. Z rečí si nič nerobila.
Chceli sa zobrať v kostole. Najprv sa dal pokrstiť. Pri krste prijal cirkevné meno Mário. „Vo Vietname som bol bez vierovyznania,“ hovorí o sebe Hai alias Mário, „Po vyučení som pracoval istý čas v Izomate v Novej Bani.“ A práve V Novej Bani sa zoznámil s rímskokatolíckym kňazom. Vzniklo medzi nimi priateľstvo. „Pri ňom som našiel vieru. Neskôr nás tento kňaz zosobášil,“ vysvetľuje Hai.
Manželka Jana objasňuje: „Hai mohol dostať slovenské občianstvo iba v prípade, že by tu mal nejaký záväzok.“ O ten sa mladí ľudia postarali. Dnes má syn Rastislav 14 rokov.
Hai žije na Slovensku už devätnásty rok, čo je o dva roky viac ako žil vo Vietname. Stretáva sa s kamarátmi, ktorí do Vietnamu cestujú častejšie ako on. Od nich má informácie o tom aká je situácia vo Vietname. Pred štyrmi rokmi navštívil svoju niekdajšiu vlasť, stretol príbuzných. Z najbližšej rodiny tam žije ešte jeho mama a o deväť rokov staršia sestra.
„Ekonomická situácia sa vo Vietname prudko zlepšila,“ konštatuje Hai, „Po prevrate v Československu sa vietnamskí súdruhovia rýchlo zorientovali. Pochopili, že ak chcú ostať pri moci, musia pristúpiť na kompromisy. Tak sa stalo, že vo Vietname sa rozvinulo trhové hospodárstvo a prakticky tam funguje kapitalizmus. Z komunizmu vládnym predstaviteľom ostalo len oslovenie súdruhovia.“
Haiov bratanec je vo Vietname vlastníkom veľkej distribučnej spoločnosti s potravinami. Okrem surového mäsa obchoduje so všetkými potravinami. „Úspešne podniká vo veľkom,“ neskrýva hrdosť Hai. Porovnáva, podľa jeho názoru je na tom Vietnam po ekonomickej stránke lepšie než Slovensko.
Bývajú v Kozárovciach, odkiaľ pochádza manželka. Zatiaľ u jej rodičov. O pár ulíc ďalej dokončujú stavbu rodinného domu. Podnikajú v oblasti stavebníctva.
Po Rastíkovi, ktorý je žiakom osemročného gymnázia, sa im narodili ešte dve deti. Siedmačka Miriam má dvanásť rokov, štvorročný Patrik chodí do škôlky.