ŽIAR NAD HRONOM. Množstvo lienok na fasádach panelákov a domov je v tomto období stále častejšie vidno aj v našom regióne. Kým niektorí lienky, ktoré vychádzajú najmä v slnečnom počasí, vítajú a tešia sa z nich, pre iných znamenajú nepríjemnosti.
Špecialista: Dezinsekcia je zbytočná
S požiadavkami na dezinsekciu sa v ostatných týždňoch obrátili na špecialistu viacerí. „Mal som takéto dopyty zo žiarskej Etapy aj zo sídliska Drieňová v Banskej Štiavnici. Pri hmyze, ktorý nalietava, čo sú aj lienky, je dezinsekcia zbytočná. Aby sa nedostal dnu, pomôžu skôr mechanické zábrany, napríklad sieťky,“ povedal Roman Slezák z banskoštiavnickej spoločnosti Gelos. Lienky sú pritom podľa neho fenoménom ostatných päť rokov, v minulosti mu kvôli nim ľudia nevolali.
Na množstvo lienok na svetlých fasádach upozorňujú aj Kremničania, už vlani s nimi bojovali v Žarnovici. „Ľudia mali problém najmä s vetraním, lebo po otvorení okna by im to hneď nalietalo dovnútra,“ opisoval situáciu Žarnovičan Gabriel Hrnčiar. Horšie na tom pritom boli nižšie poschodia.
Domov majú v Ázii
Lienky, ktoré sú podľa ľudí čoraz otravnejšie, majú podľa entomologičky Sandry Viglášovej z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene pôvod v Ázii.
„Ide o lienku východnú, ktorá je na Slovensku nepôvodná a rozšírila sa k nám zo západnej Európy, kde ju využívali v boji proti biologickým škodcom – voškám v skleníkoch,“ priblížila.
Druh sa však vymkol spod kontroly a rozšíril sa do prírody, kde sa udomácnil a rýchlo sa rozmnožuje. Najčastejšie má oranžovú farbu, počet bodiek sa pohybuje od 0 až do 19. Lienka však môže byť aj čierna s dvoma či štyrmi bodkami.
Inváziu tohto inak neškodného hmyzu zažívajú ľudia aj v častiach Slovenska, kde naň neboli zvyknutí. „V minulosti bola len na juhu Slovenska, no ako sa jej populácia zväčšuje, expanduje. Túto jeseň mi ju hlásia z Považia, ale aj z Kremnice, predtým najmä z východu,“ povedala.

Namiesto skalných stien paneláky
Na jednej strane je invázna lienka užitočná, v záhradkách pomáha s voškami, na druhej strane dokáže byť nepríjemná.
„Nie je nijako nebezpečná, nepočula som o tom, že by niekoho pohrýzla alebo niečo podobné. Počas jesenného obdobia však tento hmyz vo veľkých množstvách nalietava na domy. V pôvodnej domovine takto nalietavajú na skaly, kde sa združujú predtým, ako vyhľadajú vhodné zimovisko,“ vysvetlila. U nás sa vyskytujú v mestách a namiesto na skaliskách sa zhromažďujú na fasádach panelákov. Cez okná sa tlačia dnu do škár a priehlbín. „To ale ešte neznamená, že sa vám idú zazimovať v obývačke. Na prezimovanie totiž potrebujú nevykurované priestory, napríklad opustené domy, chaty, kostoly,“ konkretizovala odborníčka.
Ak ich máte na parapete či na balkóne, stačí ich vymiesť metlou či pozbierať a vyniesť von.
Vytlačí dravá lienka tie naše?
Ázijské lienky však môžu znamenať problém aj pre naše domáce druhy, sú totiž poriadne dravé. „Štúdie v zahraničí už potvrdili, že ázijská lienka nie je schopná živiť sa len voškami, ale konzumuje, čo jej príde pod ruku, vajíčka bzdôch, motýľov, iných druhov lienok. Môže to mať nepriaznivý dopad aj na naše lienky,“ potvrdila entomologička, ktorá skúma, čím sa larvy lienky východnej živia počas vegetačnej sezóny. Kým nepôvodný druh dochová viacero generácií do roka, naša lienka sedembodková či štrnásťbodková iba jednu.
Viglášová s kolegami pracuje v teréne, pomôcť jej však môže aj verejnosť. Na Facebooku založila stránku Lienky Slovenska, kam jej ľudia posielajú fotografie z rôznych častí krajiny. „Tak nám pomáhajú mapovať výskyt jednotlivých druhov,“ povedala a vyzvala na spoluprácu aj obyvateľov nášho regiónu.