ŽIAR NAD HRONOM. Do Bosny a Hercegoviny prišiel Martin pred necelým mesiacom. Dostal sa tam ako dobrovoľník v rámci Európskej dobrovoľníckej služby prostredníctvom študentského výmenného pobytu Erazmus.
Vymýšľajú vlastné projekty
„K projektu som sa dostal úplnou náhodou. Pár mesiacov pred objavením ponuky som stopoval po Európe a po návrate domov som začal premýšľať, čo budem robiť ďalej,“ vysvetľuje Martin. Na internete objavil možnosť vycestovať do Bosny a Hercegoviny, kde by pracoval pre mimovládnu organizáciu.
„Ponuka to bola lákavá práve preto, lebo išlo o prácu zameranú na vytváranie projektov a workshopov pre mládež,“ hovorí Martin, ktorý neváhal a okamžite sa do projektu zapojil. „Podal som si žiadosť a akosi vybrali práve mňa,“ hovorí s úsmevom. Martin sa spoločne s ostatnými kolegami momentálne nachádza v meste Mostar. O Bosne a Hercegovine počul už dávnejšie od svojej kamarátky. „Opisovala mi celú krajinu s nadšením. Pri objavení ponuky som si na jej chválospevy spomenul a povedal som si, že chcem ísť,“ vysvetľuje ďalší z dôvodov, prečo si vybral práve toto miesto. Okrem Martina sú v Bosne dvaja Slováci.
„Keďže nehovoríme po bosniansky, nemôžeme sa priamo podieľať na už existujúcich projektoch, takže nám navrhli, aby sme prišli s vlastnými,“ vysvetľuje Martin. Po krátkom brainstormingu spísala partička Slovákov vlastné nápady. „Napríklad zriadenie centra pre mladých či vianočné trhy, do ktorých chceme zapojiť miestnu mládež. Chceme spolupracovať s klubom Budi Muško, ktorý sa tiež snaží viesť mládež k lepším hodnotám a informovať ju," dodáva.
Chcú knižné boxy v uliciach
V kancelárii trávia dobrovoľníci niekoľko hodín denne. Počas pracovného týždňa sa snažia rozpracovávať nápady, ktoré sa následne uplatnia v praxi. Nedávno začala partia pracovať na projekte Help us make the people read (v preklade Pomôž nám naučiť ľudí čítať, pozn. red.). Cieľom projektu je vybudovať skrinky na knihy v niekoľkých častiach mesta, ktoré by slúžili ako neoficiálna knižnica. Ľudia by tam mohli priniesť prečítané knihy a naopak, vziať si niektorú z kníh, ktorá ich zaujme.
„Prostredníctvom tohto projektu chceme pomôcť ľudom, ktorí napríklad na knihy nemajú peniaze, čas, alebo ich ani nenapadlo, že by si mohli niečo prečítať,“ vysvetľuje Martin. Podľa neho veľa mladých na knihy zabúda aj preto, že sa venujú drogám či alkoholu. „Našou snahou je pomôcť ľuďom nájsť nové hodnoty a zlepšiť tak lokálnu komunitu,“ dodáva.
V rámci získavania financií na postavenie takzvaných magických boxov na knihy spustili už aj internetovú kampaň. Prispieť môže každý, ľubovoľnou čiastkou z ktoréhokoľvek kúta sveta. Jeden knižný box stojí okolo sto eur. „Zatiaľ sa vyzbieralo 65 percent z ceny jedného boxu,“ dodal Martin.


Ľudia sú tu nápomocnejší
Dobrovoľnícka práca je podľa Martina to, v čom sa našiel. „Momentálne je to niečo, čo ma baví a napĺňa. Netuším však, či mi to vydrží do zajtra, na mesiac alebo na celý život,“ hovorí. „Keďže budúcnosť nechávam otvorenú a snažím sa žiť v prítomnosti, môžem povedať, že je to niečo, čo ma dnes robí šťastným,“ opisuje svoj aktuálny stav.
Keby mal porovnať mentalitu ľudí v Bosne a Hercegovine s mentalitou u nás na Slovensku, vidí isté rozdiely. „Vo veľa veciach je mentalita ľudí v Bosne iná, takpovediac viac južanská. Niečím mi pripomínajú Talianov a Španielov, v niečom sú práve naopak podobní Slovákom. Povedal by som, že sa snažia pomáhať o niečo viac, ale je to spôsobené možno aj tým, že sa tu mieša viac kultúr a náboženstiev. Pozriem sa z kancelárie a vidím vedľa seba mešitu a kostol. V krajine ešte cítiť stopu nedávnej vojny, ako sú diery po strieľaní v stenách či zbombardované a zničené budovy. Tým pádom majú miestni pre pomoc viac pochopenia,“ myslí si Martin.
Nad tým, čo bude Martin robiť po ukončení svojej misie v Bosne a Hercegovine, zatiaľ neuvažoval. Neláka ho dobrovoľnícka práca na Slovensku? „Aj to je jedna z možností,“ odpovedá.
Ak chcete pomôcť dobrovoľníkom v zahraničí, prispieť ľubovoľnou čiastkou môžete TU.