BANSKÁ ŠTIAVNICA. Jednu z turistických atrakcií Banskej Štiavnice v týchto dňoch uzavreli pre turistov, a to z technických príčin až do odvolania.
Drevené podlahy sú v zlom stave
„V nasledujúcom období by sa mala uskutočniť oprava drevených podláh, ktoré sú nevyhnutné pre pohyb v štôlni,“ potvrdila odstávku Petra Páchniková z marketingového oddelenia Slovenského banského múzea. Rekonštrukciu problémových podláh, ktoré už hrozili úrazom, si múzeum zaradilo aj do plánu hlavných úloh na tento rok ako odstránenie jedného z havarijných stavov.
Už v minulých rokoch uzavreli štôlňu, ktorá je častým cieľom oficiálnych návštev Banskej Štiavnice, niekoľkokrát práve pre čiastočné opravy podláh.
Koľko bude oprava stáť, zatiaľ múzeum nekonkretizovalo. „Informáciu o celkovej sume určenej na rekonštrukciu bude možné poskytnúť až po výbere dodávateľa, ktorého musí schváliť ministerstvo životného prostredia,“ odpovedala Páchniková.
Cisárske schody a kráľovská cesta
Dedičná štôlňa Glanzenberg je podľa Páchnikovej výnimočná tým, že ústi priamo v meste, neďaleko pamätníka padlým v druhej svetovej vojne na Kammerhofskej ulici. „Najstaršia zaznamenaná písomná zmienka o nej je z roku 1560. Už od 18. storočia bola miestom, kam zostupovali významné návštevy Banskej Štiavnice,“ pripomenula pracovníčka múzea.
Na konci jej sprístupnenej časti, ktorá je 450 metrov, nájdu návštevníci takzvané „cisárske schody“, a môžu sa prejsť „kráľovskou cestou“. Priestor rozšírili v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, manžela Márie Terézie v roku 1751. Pamätné tabule pripomínajú nielen túto udalosť, ale aj ďalšie významné dátumy, keď v Banskej Štiavnici fárali korunný princ Jozef a jeho brat Leopold a po nich ďalší panovníci a štátnici.
Štôlňu ktorú pre verejnosť po rekonštrukcii sprístupnili v roku 2003, uzavreli na neurčito. „O jej opätovnom sprístupnení pre návštevníkov budeme informovať na našej webstránke aj na Facebooku,“ naznačila Páchniková.
