ŽIAR NAD HRONOM. Foteniu sa Marek Zelina (28) začal venovať v roku 2006, kedy si kúpil prvý fotoaparát. „Týmto sa začalo formovať hobby, ktoré sa stalo nakoniec mojím živobytím,“ hovorí s úsmevom mladík, ktorý sa fotografovať učil sám. Zaujímavé je, že na strednej aj na vysokej škole študoval dizajn, no nakoniec sa vydal inou cestou, čomu je dnes veľmi rád.
Fotograf musí zapadnúť
Profesionálnemu foteniu sa Marek venuje od roku 2009. Nafotil už toľko svadieb, že už si ani nespomína ako sa k nim vlastne dostal. Fotografovanie svadieb nie je podľa neho vôbec jednoduché.
„Pri svadobnom fotení si musíte uvedomiť, že vždy pracujete s amatérmi,“ hovorí a ďalej dodáva: „Určite natrafíte na ľudí ktorí sa neradi fotia a veľakrát im to možno nie je príjemné. A ja musím navodiť príjemnú atmosféru,“ vysvetľuje fotograf, ktorý sa vždy snaží, aby boli fotografie čo najprirodzenejšie a spontánne.
Predpokladom dobrého svadobného fotografa je podľa Mareka práve to, aby zapadol medzi ostatných. „Aby ľudia fotografa prestali vnímať ako niekoho navyše,“ dodáva. Dobrý fotograf si musí vedieť aj zorganizovať ľudí. „Niekedy nie je jednoduché zorganizovať stopäťdesiat ľudí a treba aj zvýšiť hlas,“ priznáva.
Na internete Marek pravidelne zverejňuje série svadobných fotografií, ktoré nadchli už tisícky jeho obdivovateľov. Originálne na jeho tvorbe je, že každá séria si so sebou nesie iný príbeh. Sériu začína titulná fotografia, na ktorej je napísaná či už myšlienka alebo motto.

Chcel by nafotiť zničenie šiat
Série jeho príbehových fotiek vznikli úplne náhodne. „Chcel som ľudí navnadiť na novú sériu a toto bolo spontánne,“ hovorí fotograf a dodáva: „nakoľko mám blízko aj ku grafike, aj robím grafické práce, vložil som do fotky vždy nejaký grafický prvok. Či už text alebo nejaké motto,“ hovorí.
A práve to ho odlišuje od iných fotografov. Do popisov vkladá myšlienky ľudí, ktorých fotí. „Ak má niekto svoje obľúbené motto alebo myšlienku, pridám ju tam,“ hovorí. Príbehy fotosérií si Marekovi zákazníci vymýšľajú sami.
S netradičnými požiadavkami na svadobné fotenie sa Marek pri svojej profesii ešte nestretol. Vie však, čo by fotiť chcel. „Ešte sa mi to nepodarilo, ale rád by som odfotil také momenty, kde sa zničia svadobné šaty,“ hovorí. V tejto metóde, inak zvanej trash the dress ide o to, že nevesta pri fotení skočí do vody, alebo si šaty zničí farbami či nožnicami.
O vtipné situácie na svadbách nemá fotograf núdzu. „Nikdy nezabudnem, ako na jednej svadbe boli dve babky, ktoré si vytiahli igelitové vrecká a začali do nich zhŕňali všetko, čo nezjedli, asi na večeru pre psov,“ spomína s úsmevom. Tento okamih chcel zvečniť, ale zostal taký zaskočený a nevedel sa vynadívať, že aj zabudol vytiahnuť fotoaparát.
Nedávno zas fotil rande, pri ktorom sa dvojica obhadzovala práškovými farbami. Najviac ho však zaskočilo, keď mu pri fotení jeden z dvojice povedal, že chce sadomasochistické fotky. „Jeho priateľka ho bila opaskom a bolo to zábavné,“ hovorí Marek, ktorý sa takýchto výziev nebojí, práve naopak.
Sú však aj dni, keď sa fotografovi nedarí. Také dni máva aj Marek. „Nemám rád, keď sú ľudia skeptickí, a riešia, či v náhodou v deň fotenia nebude zlé počasie alebo im počas fotenia vyzváňa telefón. Vtedy ani ja nie som spokojný.“

Mesiacom svadieb je september
Do popredia sa však už začína dostávať trend, že sa svadobné fotografie fotia v iný deň ako vo svadobný. „To vypáli ešte lepšie než fotenie v deň svadby,“ hovorí Marek. Svadobná sezóna mladému fotografovi na tento rok už skončila. Budúci rok má už naplánovaný vopred. Najviac pracovne vyťažený býva práve v septembri, kedy vrcholí svadobná sezóna.
Okrem svadieb sa Marek venuje aj foteniu detí či portrétov. „Robím čokoľvek s ľuďmi,“ hovorí. Fotí svadby, konferencie, večierky, portréty či stužkové. Jeho portfólio dopĺňajú klasické portréty, rodinné portréty, fashion, glamour a takzvané nude – akty. Mladý fotograf priznáva, že najnáročnejšie je práve fotenie aktov. „Každá žena je iná, každé svetlo je iné práve súhra tvarov a svetla musí fungovať,“ hovorí.
Na Slovensku podľa neho ešte stále prevláda konzervatívne zmýšľanie a preto nájsť človeka, ktorý sa na niečo také odhodlá, nie je jednoduché. Ženy sú však podľa neho čím ďalej tým viac odvážnejšie, čomu sa Marek teší. „Keď mám nejaký vlastný nápad, ktorý zverejním na sociálnej sieti, sú to práve ženy, ktoré sa mi ponúkajú, aby som ich takto nafotil.“
Pri otázke, či jeho priateľka pri toľkých pekných ženách, ktoré Marek fotí nežiarli, odpovedá: „Myslím si, že nežiarli. Moja priateľka je v tomto veľmi tolerantná a chápavá, a ani ja jej nedávam dôvod na to, aby žiarlila,“ hovorí.
Marek si svoju priateľku dokonca na fotenie aktov volá. "Veľmi mi dokáže pri fotení poradiť a pozrieť sa na to aj zo ženského uhla," hovorí. Fotenie v ateliéri je podľa neho individuálne. Dokáže fotiť polhodinu, no niekedy aj celý deň. „Pri fotení myslí fotograf na všetko dopredu a mám rád, keď je človek na fotenie prichystaný,“ hovorí.


Uvažuje nad výstavou
Okrem aktov a portrétov fotí Marek aj tehuľky. Takéto fotenie sa stalo trendom aj tunajších žien. „Fotenie tehuliek sa mi veľmi páči, pretože každá je svojím spôsobom iná,“ vysvetľuje. „Vtedy sa aj ženské správanie mení, hladká si bruško a to je jeden z krásnych okamihov, ktoré zachytím ja,“ hovorí.
Čo sa fotenia týka, aj tunajší ľudia začínajú byť odvážnejší. "Človek, ktorý sa chce dať fotiť, musí byť sám so sebou stotožnený,“ hovorí. Žena podľa neho musí vedieť, kde má nedostatky, a kde naopak, prednosti, ktoré chce na fotografii ukázať. Upravovať fotografie sa snaží čo najmenej. „Ak aj človeka upravím, vo výsledku si to v podstate nemôže všimnúť,“ hovorí.
Ak si myslíte, že Marek fotografovaniu zasvätil všetok svoj čas, nie je to tak. „Keď už mi klesá nálada pri určitej práci, skončím s ňou a buď idem von. Či už do reštaurácie alebo do fitka. Jednou z ďalších možností je, že prejdem na iné fotenie,“ hovorí. Fotky prírody u Mareka nenájdete. Avšak fotí aj tie. „Skôr len pre seba,“ vysvetľuje. A neuvažoval nikdy nad výstavou svojich fotiek? „Moja priateľka sa mi vyhráža, že mi zorganizuje výstavu na moju tridsiatku,“ hovorí s úsmevom.

Ročne nafotí tridsať svadieb
„Neviem, či som veľmi skromný, no ja stále tvrdím, že nemám čo vystavovať,“ vyznáva sa Marek, ktorý sám seba považuje za veľkého detailistu. Po rokoch však vidí vo svojej práci posuny, či už v zmýšľaní pri fotení alebo upravovaní fotiek.
„Tak ako fotím, tak aj takí ľudia ma navštevujú a vyhľadávajú. Proste sú povahovo blízko ku mne,“ hovorí. „Takí ľudia si nerobia z vecí ťažkú hlavu, radi sa bláznia no popritom vedia byť aj seriózni,“ dodáva. „Z fotky vnímajú to, čo som tam ja chcel dostať.“ Najviac ho teší od ľudí pozitívna spätná väzba. Z mnohých pracovných kontaktov uňho vznikli aj malé kamarátstva s klientmi.
Čo sa plánov do budúcna týka, v tom má Marek jasno. „Chcel by som hlavne napredovať,“ hovorí. Portfólio fotiek by si chcel rozšíriť práve o sériu aktov. „Je to akt ženy od chrbta a zvyšok by som si už dotvoril ako chcem,“ vysvetľuje.
Ročne Marek nafotí až tridsať svadieb. „Toto je taký môj strop, ktorý nepreleziem. Mám rád sám seba aj svoje okolie, a potrebujem sa venovať aj im, nielen stále pracovať,“ hovorí. Jeho najväčší cieľ sa mu zatiaľ úspešne darí plniť. „Bol by som rád, keby som si len touto prácou dokázal zaistiť budúcnosť a chcel by som fungovať tak, aby mi nič nechýbalo,“ dodáva na záver.