HRABIČOV. Ako letuška začala pracovať Radka Boháčová z Hrabičova (26) pred dva a pol rokom. Precestovala polovicu sveta a spoznala nové krajiny i kultúry. Momentálne sa chystá vrátiť späť na Slovensko. Čo všetko práca letušky obnáša, ale aj to, či sa aj napriek teroristickým hrozbám nebála nastúpiť na palubu, nám porozprávala v rozhovore.
Ako si sa dostala k práci letušky?
– K tejto práci som sa dostala celkom náhodne. Po zaregistrovaní sa na jednom z pracovných portálov som dostala pozvanie na pohovor, ktorý sa konal v Bratislave v januári 2013 pre istú leteckú spoločnosť. Spomedzi 110 dievčat som mala práve ja a mojich deväť budúcich kolegýň to šťastie, že nás vybrali.
Bol tvoj sen stať sa letuškou?
– Práca letušky nebola mojím snom, ale cestovať som vždy túžila, preto keď sa mi táto možnosť naskytla, neváhala som ani minútu.
Akými trasami si lietala najčastejšie?
– Letecká spoločnosť, pre ktorú som pracovala, lieta na trasách po takmer celom Strednom Východe, Indickom subkontinente, krajinách juhovýchodnej Ázie a Európy. Takže takmer každý deň som letela iným smerom, do inej destinácie. Ale zrejme najčastejšie som lietala na trasách do Indie, kde naša spoločnosť lieta až do jedenástich destinácií.
Stíhaš popri práci spoznávať aj okolité krajiny? Ako vyzerá tvoj deň, keď nepracuješ?
– Pokiaľ prespávame na mieste, kam sme leteli, máme zhruba dvadsať štyri hodín na oddych a spoznávanie. Na začiatku každý chodí do najznámejších turistických miest a atrakcií. Ale ak ste už v krajine po niekoľkýkrát a všetko máte zbehané, radšej ostanete na hotelovej izbe a doprajete si dlhý spánok, ktorého pri tejto práci nikdy nie je dosť.
Každá správna letuška po nejakom čase vie, v ktorom meste sa chodí na nechty, kde na kozmetiku, že v Bangkoku nesmie vynechať masáž a nákupy, v Miláne výpredaj, v Nemecku je najlepšie nakúpiť čokoládu a že v Zürichu sa radšej vyhne nákupom. Čaro je v tom, čo destinácia to iný program.
Kde sa ti páčilo najviac?
– Veľmi sa mi páčilo v hlavnom meste Nepálu, Káthmandu. Na moje prekvapenie trochu špinavé, ale očarujúce miesto. Pre mňa, ako Európanku, boli viac zaujímavé ázijské destinácie. A každé je svojím spôsobom špecifické. Okrem toho som vo svojom voľnom čase navštívila Južnú a Strednú Ameriku. A mojimi srdcovkami sa stali Argentína a Kostarika.
Práca letušky je podľa Radky niečo ako životný štýl. (zdroj: Archív Radky Boháčovej)V čom sú výhody práce letušky a naopak, má táto práca aj nejaké úskalia?
– Pri tejto práci sa stretávate s rôznymi ľuďmi. Či už z rôznych krajín, kultúr, ekonomických pomerov, ale aj úrovne vzdelania. Dennodenne pracujete s iným tímom ľudí, komunikácia nemusí byť vždy jednoduchá, ale naučíte sa pri tom rôzne veci, čím sa vám rozšíri obzor. Výhodou sú aj benefity, napríklad zvýhodnené ceny leteniek.
Temnejšou stránkou je, že človek nemá stabilný režim, nemá víkendy, sviatky, Vianoce, Nový rok. Dovolenku si plánuje rok dopredu, v podstate sa nedá naplánovať takmer nič s úplnou istotou. I keď to tak možno nevyzerá, práca je fyzicky, ale aj psychicky náročná. Človek žije prakticky „v kufri“.
Časový posun, striedanie ranných, nočných letov a pobyt na palube pod tlakom vie narobiť riadne zmätky s telom – hlavne s hmotnosťou a spánkom. Byť letuškou, to nie je len práca. To je životný štýl. Ak vás to raz dostane, tak ľahko vás to nepustí...
Máš nejaký vtipný zážitok z práce alebo naopak zážitok, keď ti nebolo všetko jedno?
– Zážitkov mám veľa. Väčšinou tých krajších. Na tvrdé pristátia či turbulencie, človek radšej rýchlo zabudne. Veselé príhody sú najmä vtedy, keď je komunikačná bariéra medzi letuškou a pasažierom, alebo to pasažier trochu preženie s alkoholom. Veľmi príjemné a povzbudzujúce je, keď pasažier poďakuje a ocení vašu prácu. Verte či nie, ďakujem nie je až také bežné. Jedným tak trochu bizarným zážitkom bolo, keď sme boli pripravení pristávať na letisku v Indii, kapitán robil pristávací manéver a v poslednej chvíli opäť zdvihol lietadlo. Pri takýchto neočakávaných manévroch sa my pripravujeme na možné nebezpečenstvo. Nakoniec to bola zatúlaná krava na pristávacej dráhe.
S kolegyňami. (Radka vpravo). (zdroj: Archív Radky Boháčovej)Nebojíš sa lietať? Najmä teraz, keď sa množia teroristické útoky aj na lietadlá...
– Lietať sa nebojím. Zakaždým, keď vstupujem na palubu, je to ten istý pocit ako keď niekto vstupuje do svojej kancelárie. Rýchlo spravme čo treba a poďme domov. Rozdiel je iba v tom, že moja „kancelária“ je vo výške dvanásť kilometrov nad morom. Nad možným nešťastím človek nerozmýšľa, keď je dennodenne vo vzduchu. Pred každým letom sme povinní urobiť kontrolu, či sa na palube nachádza všetko čo má, respektíve či sa tam nenachádza niečo, čo tam nepatrí. Pokiaľ vy a kolegovia spravíte kontrolu svedomito, počas letu ste všímaví a vnímate všetkých a všetko naokolo, niet sa čoho báť.
K veselšej téme. Aké sú tvoje záľuby mimo tvojho povolania?
– Posledné dva roky bolo mojou záľubou práve moje povolanie. Cestovanie, spoznávanie krajín a ľudí, skúšanie exotických jedál. Okrem toho posilňujem a učím sa jazyky.
Na foto s deťmi z Nepálu. (zdroj: Archív Radky Boháčovej)Čím by mala podľa teba disponovať dobrá letuška?
– Letuška nie je iba letuška. Je to servírka, upratovačka, doktorka, matka, psychologička, diplomatka, policajtka, fotografka, ambasádorka či cestovná sprievodkyňa v jednom. Pri tomto povolaní sa vyžadujú výborné komunikačné schopnosti, najmä v anglickom jazyku, trpezlivosť, flexibilita, pozitívny a priateľský prístup, spoľahlivosť, teda mala by byť taký malý super hrdina s pekným úsmevom. (smiech)
Sú na toto povolanie kladené nejaké špeciálne požiadavky?
– Áno, treba mať určitú výšku, postavu v proporcii s výškou, vek nad 21 rokov, dobrý zdravotný stav, plynulú angličtinu, nemať viditeľné tetovanie a treba vedieť plávať. Ak v niekom drieme myšlienka skúsiť túto prácu, smelo do toho. Práca a život v arabskej krajine, je obrovská škola do života.
