ŽIAR NAD HRONOM. Nepriateľom rybárov aj na žiarskom úseku Hrona je v zimnom období kormorán veľký. Ryby sú v tomto období podľa odborníkov menej aktívne a pre tohto vtáka migrujúceho aj do nášho regiónu z pobrežia Baltu a Severného mora teda ľahšou korisťou. Jeden kormorán skonzumuje denne až pol kila rýb. Škody preto pravidelne rátajú rybári aj chovatelia.
„Po náletoch veľkých kŕdľov kormoránov v minulosti rapídne klesli stavy jalcov, mrien a podustiev. Všetky tieto druhy rýb majú štíhly tvar tela a bežne dorastajú do 30 až 35 centimetrov, pre kormorána predstavujú ideálnu korisť,“ približuje žiarsky rybár a zároveň ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl.
Priletel až z Fínska
Kormorán je podľa slov ichtyológa na vrchole potravinového reťazca, nemá totiž prirodzeného predátora. „Je to podobné, ako keby do poľovného revíru o malej výmere, kde sa vyskytuje srnčia zver, vbehlo 50 vlkov,“ použil prirovnanie.
V tejto sezóne, keď od začiatku septembra do konca marca platí výnimka na plašenie a odstrel chráneného kormorána, už miestni rybári zaznamenali osem ulovených vtákov. Vlani napríklad podľa ornitologického krúžku identifikovali kormorána z pobrežia juhozápadného Fínska, ktorý k nám letel asi 1200 kilometrov.
„Poľovačky a ich výsledky musíme nahlasovať Štátnej ochrane prírody SR, v tomto prípade Správe Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické Vrchy,“ konkretizoval Štencl s dôvetkom, že pri regulovaní počtu kormoránov pomáhajú rybárom poľovníci z okolitých spolkov.
Kŕdle vtáctva sa zhromažďujú na takzvaných nocoviskách, na žiarsky úsek Hrona sa zlietavajú z okolia. „Na známom nocovisku pri Budči, pri benzínke na R1, sme ich tento rok napočítali 170,“ povedal ichtyológ. Z minulosti si však pamätá aj kŕdle s počtom 300 až 500 vtákov.
„Keďže nám pomerne úspešne zlikvidovali populácie rýb v riekach, tieto vody sa pre ne stali menej zaujímavé a zimuje ich tu menej. Asi najväčšie pozorované kŕdle toho roku tvorilo asi 30 jedincov,“ povedal odborník.
Iba na výnimku
Výnimku na odstrel kormorána dalo po niekoľkoročnom tlaku rybárov na Slovensku prvýkrát Ministerstvo životného prostredia SR na jeseň v roku 2007.
„Ide o chráneného vtáka, dá sa loviť iba na výnimku. Plašenie sa ukázalo ako nie veľmi účinné, keďže kormorán je inteligentný, po čase sa na miesto, odkiaľ ho odplašia, vráti,“ potvrdil riaditeľ Správy CHKO Štiavnické vrchy Dušan Trcka.
Hoci v tomto prípade dochádza ku kolízii ochrany chráneného živočícha s reguláciou jeho počtu, Trcka pripomína, že tento vták s veľkým apetítom si potravu nevyberá. „Na jeho jedálničku sa vyskytujú aj chránené druhy našich rýb,“ povedal.
Celoslovensky možno odloviť 1300 kormoránov za jeden rok.
