ŽIAR NAD HRONOM. Žiarčan Richard Grznár má za sebou ťažké obdobie, ktoré sprevádzali tie najrôznejšie vyšetrenia a liečby.
Skočili mu na pätu
Všetko začalo v decembri 2013, kedy obliekal dres Banskej Bystrice.
„V zápase mi skočili na pätu a pocítil som prvú bolesť. Postupne to však prešlo a odohral som ďalšie stretnutia. Išlo o obyčajný výrastok, no na Vianoce ma začala noha bolieť. Bežne má toto zranenie mnoho športovcov, a tak som výrazné obavy nemal,“ na začiatky spomína odchovanec žiarskeho basketbalu.
Sezónu skončil ako najlepší strelec ligy a druhý najlepší hráč. Stal sa i rozohrávačom roka a veľký záujem začal o jeho služby mať nemecký Trier, ktorý pôsobí v najvyššej súťaži.
„Na deväťdesiat percent som mal zmluvu podpísanú,“ dodal.
Dostal infekciu
Grznár bol blízko k splneniu životného sna, pred odchodom do Nemecka mal v apríli ešte absolvovať ľahkú operáciu. Do Trieru mal odísť v júni, no vtedy sa začali diať veci.
„Pár dní po operácii som dostal infekciu zlatého stafylokoka, čo je základom mojej celej dvojročnej pauzy. Začala mi hnisať celá noha, dostal som vysoké teploty a praskli mi rany. Pravidelne mi to museli čistiť a bral som antibiotiká. Začal som s rehabilitáciou, no ako sa neskôr ukázalo, noha bola zle preliečená a v auguste som dostal vysoké teploty. Začala mi noha puchnúť a mal som ju ako basketbalovú loptu. Bolo to najhoršie obdobie môjho života,“ pokračuje v rozprávaní o svojom trápení.
Zapuchnutá noha. (zdroj: Richard Grznár)Hrozila mu amputácia
Grznárová noha bola až v takom katastrofálnom stave, že ho otec musel odviesť do nemocnice.
„Doktor mi povedal, že keby sme prišli o päť hodín neskôr, hrozila by mi amputácia nohy. Hnisalo to celé, vytiahli mi z tade niekoľko deci hnisu. Potom mi antibiotiká zabrali a nohu mi zachránili. Mal som obrovské šťastie. Pomohla mi celá rodina, ktorá stála pri mne,“ povedal o životnom momente.
Po rehabilitácii skúšal basketbalista opäť trénovať, no ako sám povedal, ledva chodil.
„Rok som ležal v nemocniciach, bolesti boli také, že som musel podstúpiť ďalšie operácie. Na Slovensku som vystriedal množstvo nemocníc, desiatky doktorov, stovky injekcií, rázových vĺn a kolagény. Hodiny a hodiny som trávil u fyzioterapeutov,“ dodal.
Richard Grznár strávil množstvo času v nemocnici. (zdroj: archív - Richard Grznár)Pomohol mu atlét
Keď bol Grznár v najhoršom, na internete čítal článok o atlétovi Petrovi Svobodovi, ktorý dostal presne tú istú infekciu po tom, čo sa stal majstrom Európy. Po troch rokoch sa však z toho dostal a bol na majstrovstvách sveta v Pekingu a pripravuje sa na olympijské hry.
„Verím, že na tom budem podobne. Práve Peter mi odporučil doktora Wolfhardta, ktorý robil v minulosti lekára v Bayerne Mníchov a nemeckej futbalovej reprezentácii. Dokopy dával športovcov ako David Beckham, Usain Bolt, Michael Jordan či Kobe Bryant. Opäť som prešiel rôznymi liečbami. V máji som absolvoval röntgenové ožarovanie a injekcie do achilovky a chrbta, ale na magnetickej rezonancii našli malé ložisko, ktoré si mysleli, že je infekcia. Nechceli do toho pichať, aby tomu neublížili. Domov som sa vrátil s hlavou v smútku, že posledná možnosť je v zadku. Vtedy sa mi však znova ozval Svoboda a v Prahe mi vybavil doktora Nedělku. Bola to moja posledná šanca, pretože som mal obrovské problémy aj pri normálnej chôdzi,“ pokračuje vo svojom príbehu.
Richard s otcom Miroslavom Grznárom. (zdroj: archív - Richard Grznár)Konečne, zabralo to
V Prahe športovcovi uvoľňovali vzrasty, teda poinfekčné zápalové zmeny. Na radosť celej basketbalovej verejnosti, zabralo to a Žiarčan bol bližšie ku svojmu snu.
„Keď som sa po týždni vrátil, išiel som si zabehať päť kilometrov. Bolo to bez bolesti a ja som bol šťastný. Teraz chodím do Prahy raz mesačne a stále sa to zlepšuje. Dostal som sa do takej fázy, že s normálnym behaním nemám žiadny problém. Navyše, posilňujem a bicyklujem. Skúšal som už trénovať v Leviciach, no basketbal je trošku iný. Achilovka je v pohode, ale niečo v päte ma stále pichalo. Ukázalo sa, že tam mám kalcifikát z bývalého zápalu. Po Novom roku ma čaká menší zákrok, buď artroskopický, alebo sa to musí normálne rezať. Nemalo by to byť nič vážne. Mechanicky je noha zdravá,“ vysvetľuje.
Verí v návrat
Túto sezónu už basketbalista pravdepodobne nestihne, no ak operácia dopadne dobre, po mesiaci by mohol začať so zaťažovaním.
„Pevne verím, že vo februári sa dostanem na palubovky a začnem trénovať. Nechávam to otvorené. Po týchto všetkých veciach absolútne nerozmýšľam, či budem hrať doma alebo inde, dôležité je, aby som sa vrátil. Môj cieľ je hrať profesionálny basketbal a spravím pre to všetko,“ uzavrel talentovaný hráč, ktorému drží palce azda každý športový fanúšik.
Zo zápasu hviezd. (zdroj: archív - tasr)
