NOVÁ BAŇA. Novobančan Pavel Konečný (58) sa výrobe fliaš trpezlivosti venuje už dvadsať rokov. K tomuto tradičnému umeniu baníkov ho priviedol jeho predchodca, pán Tencer, ktorý s výrobou takýchto fliaš v Novej Bani začínal.
Jeho tvorbu videl Pavel prvýkrát v múzeu a okamžite ho zaujala.
„Fascinovalo ma to a položil som si otázku, ktorú ľudia dnes kladú mne, že ako to ten chlap do tej fľaše dokázal napratať,“ hovorí s úsmevom sympatický umelec, ktorý sa rozhodol kráčať v jeho šľapajach. Fľaše trpezlivosti, inak nazývané aj Baňa vo fľaši, sú vzácnym druhom umenia, známym predovšetkým z baníckych stredísk, z banských miest. Znázorňujú predovšetkým tradičné banícke remeslo.
Čo sú fľaše trpezlivosti?
Fľaše trpezlivosti sa na Slovensku spájajú už s kolonizáciou banských miest od začiatku minulého storočia. Prvým umelcom, ktorý sa výrobou fliaš zaoberal, bol Banskoštiavničan menom Červeň.
„Červeň bol banský invalid, ktorý fľaše trpezlivosti začal vyrábať preto, aby si privyrobil,“ opisuje históriu vzniku fliaš trpezlivosti na Slovensku Pavel. Prácu ďalšieho z predchodcov aj reštauroval. Okrem tvorby fliaš sa totiž venuje aj reštaurovaniu diel iných majstrov. Vyštudoval muzeológiu, predtým však študoval banícku školu. „V baníctve som doma,“ hovorí.
Aj v Pavlových fľašiach badať tradičné banské remeslo z Novej Bane, Banskej Štiavnice či Kremnice.
Nie nadarmo majú fľaše trpezlivosti v názve slovo trpezlivosť. „Musíte mať predovšetkým cit pre kompozíciu, teda vedieť, čo, ako a kde uložíte, aby ste správne vyplnili priestor fľaše, nech to aj dobre vyzerá. No a treba mať najmä trpezlivosť a čas,“ vysvetľuje.
Aký je teda postup a čo si vyžaduje najviac času? Najprv si umelec vytvorí drevené postavičky baníkov, ktoré ručne opracuje. Keď už má všetky detaily hotové, prichádza na rad ich lepenie dovnútra fliaš. „Mnoho ľudí nechápe, ako dokážem cez tak úzke hrdlo fľaše tie postavičky či domy vložiť dnu. Myslia si, že odrežem spodnú časť fľaše a len tak ich tam nalepím, no nie je to tak,“ hovorí a ukazuje nám, že fľaša zostáva po celý čas neporušená.
Figúrky vyrába z lipového dreva. Pri tvorbe ale používa aj rôzne iné materiály, napríklad drvenú rudu, látku či perie.
Najnáročnejšie je podľa Pavla samotné vkladanie jednotlivých častí do fľaše. „Figúrky vyrábate vonku, skladať ich však musíte vo vnútri fľaše, kde ste obmedzení priestorom,“ vysvetľuje.
Začína sa vždy od podlahy. Potom nasledujú piliere, takzvaná konštrukcia, čo drží postavičky, ktoré vytvára zo surového dreva. Drevo potom farbí špeciálnymi farbami. „Vtedy sa vám nemôže triasť ruka, musíte byť presný. Musíte sa koncentrovať,“ hovorí.
„V štiavnickom type fliaš schovávam na vrch fľaše budovy. Je to taký môj podpis,“ prezrádza.
Vo fľašiach postupne stavia poschodia, ak mu to výška či šírka fľaše dovolí. „Naspodku vždy vyobrazujem ťažbu, vrchné poschodie tvoria banské historické budovy,“ približuje.
Pavel sa výrobe fliaš trpezlivosti venuje už dvadsať rokov. (zdroj: Lucia Svitková)Poznajú ich aj v Paríži
Okrem banskej tradície Pavel do fliaš vkladá aj svoje vlastné prvky. Predtým, ako začne fľašu vyrábať, má jasnú predstavu o tom, čo chce vyrobiť. „Väčšinou sa pozriem na tú fľašu, na sklo a viem, čo do nej chcem vložiť,“ vysvetľuje.
Výroba každej fľaše potrebuje svoj čas, ktorý sa kus od kusu líši. „Všetko sa lepí vnútri,“ hovorí. „Väčšiu časť ako hrdlo tam nevložíte. Keď je väčšia, musíte tú časť poskladať vo vnútri,“ hovorí.
Postup vytvárania fliaš trpezlivosti je nasledovný. „Vezme do ruky bolce, na ktoré navlečiem háčiky. Tie pripnem o jednotlivé časti, a tak ich cez hrdlo fľaše vkladám dnu,“ objasňuje Pavel. Jednotlivé časti potom priliepa vo vnútri fľaše.
Každá jedna fľaša je pritom originál. Výtvory ľudového umelca už mali ľudia možnosť vidieť na štrnástich výstavách po celom Slovensku, od Bratislavy až po Ružomberok .
Ak má niekto o jednu z fliaš záujem, predá mu ju alebo vyrobí priamo na objednávku. Výroba väčšej fľaše môže trvať aj tri mesiace. „Sú fázy, keď mám obdobie, že robím do noci. Prídem z práce a robím do noci. Vtedy mám nápady a vtedy to ide a darí sa mi. A potom príde obdobie, keď sa mi nedarí. Vtedy to nechám. Lebo viem, že si narobím len viac škody,“ hovorí. Výroba fliaš je preňho záľubou, živí sa prácou s koňmi.
„To už by sa z toho stala komercia, a to ja nechcem – pásovú výrobu,“ vysvetľuje svoj postoj.
Reakcie ľudí na jeho umenie sú zväčša rovnaké. „Hovoria mi, že oni by na to trpezlivosť nemali,“ hovorí. Dodáva pritom, že najviac oceňujú precíznosť, s akou sa venuje každej jednej časti. „Tie detaily robia to umenie,“ myslí si.
Umelec už podobných fliaš vyrobil stovky, presné číslo si ani sám nepamätá. „Voľakedy som si robil evidenciu, no pri tom počte sa to ani nedá,“ hovorí.
Za svoju prácu už získal niekoľko uznaní či ocenení, uspel aj na celoslovenskej výstave. Ocenenú fľašu si hneď odkúpilo Martinské múzeum, ktoré ju vystavovalo dokonca v Paríži. Ceny fliaš trpezlivosti sú rôzne. „Začínajú niekde pri stopäťdesiatich eurách a končia až pri dvoch tisíckach,“ netají cenu svojich výtvorov Pavel.
Nie všetky fľaše sú však na predaj, niektoré patria k jeho srdcovkám a zostávajú uňho doma vo vitríne.
Fľaše rôznych tvarov a veľkostí Pavlovi nosia jeho známi alebo ich nachádza v starožitníctve. Vytvoriť svet baníkov v tých najmenších z nich je prácnejšie, keďže pri nich musí najviac dbať na detaily. Veľakrát sa mu stalo, že musel poskladané veci rozobrať a začať úplne odznova.
Výrobe fliaš trpezlivosti sa chce umelec venovať, pokiaľ mu ruky a hlava budú slúžiť.
A kde skončí celá jeho zbierka? „Myslím, že v múzeu. Bol by som nerád, keby moje celoživotné dielo niekto chytil a vyhodil,“ hovorí. Verí, že sa toto tradične banícke umenie zachová aj pre ďalšie generácie. „Dnes sa každý naháňa za obrovskými peniazmi, toto nie sú obrovské peniaze, ani o ne nejde,“ hovorí. „Tam kde to má skončiť, to aj skončí,“ hovorí.
