ŽIAR NAD HRONOM. Michal Smetanka (43) žije pri Levoči, no nedávno spolupracoval aj so žiarskymi deťmi. Výrobe pôvodných ľudových nástrojov sa venuje od vysokej školy, asi od roku 1994. Netradičné nástroje nielen vyrába, ale na nich aj sám hrá. Hudobné nástroje z celého sveta sú jeho srdcovkou.
Niektoré si vyrába priamo doma v dielni, iné zbiera po celom svete. „Najradšej však vyrábam naše hudobné nástroje,“ hovorí umelec, ktorého zaujíma nielen výroba a hra na ľudových nástrojoch, ale aj ich história. „Vyrábal som napríklad repliky našich najstarších ľudových nástrojov, takzvané kostené píšťaly z kostí. Prvé písomné doklady o nich pochádzajú zhruba spred 40-tisíc rokov,“ hovorí muž, ktorý celý život zasvätil výrobe nástrojov. „Viete, hudobné nástroje sú staré ako ľudstvo samo, a to ma fascinuje,“ neskrýva svoje nadšenie Michal.
Píšťalku vyrába aj tri roky
„Mal som to šťastie, že som vo svojom okolí stretával ľudí, ktorí ma viedli k výrobe ľudových nástrojov,“ hovorí.
Vo svojej zbierke má Michal už všeličo – od drevených píšťal z liesky, z bazy či vŕbové píšťalky z kôry a dreva. To boli prvé nástroje, ktoré vyrobil a na ktorých aj hrával.
Michal je pôvodne klavirista. „Vyrábaniu ľudových hudobných nástrojov som pomaly prepadal, až som tomu prepadol úplne,“ hovorí.
„Môj prvý hudobný nástroj, ktorý som vyrobil, bol experiment s gajdicou z plastu. Ona aj celkom pekne hrala, len veľmi bizarne vyzerala,“ spomína s úsmevom na svoj prvý kúsok hudobník.
Čo sa tradičných slovenských ľudových nástrojov týka, v Michalovej tvorbe dominujú klasické drevené píšťalky. Majstruje si doma, vo svojej dielni. „Napríklad taká píšťala sa počíta od troch rokov. To znamená, že drevo, z ktorého ju vyrobím, musí schnúť minimálne tri roky, kým ho môžem opracovať,“ vysvetľuje postup svojej práce Michal. Malú šesťdierkovú píšťalku dokáže vyrobiť za niekoľko hodín.
„Keď je väčšia, tak to trvá samozrejme aj niekoľko dní, čo sa strunových nástrojov, ako napríklad harfa, týka, tak aj niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje.
Obľúbený nástroj umelec nemá. „Pre mňa je každý nástroj zaujímavý. Do výroby každého idem s vedomím toho, že ho chcem urobiť, chcem, aby bol dobrý. Jeho výroba ma úplne pohltí, a potom je to už ľahké,“ hovorí.
Na druhej strane priznáva, že práca na každom nástroji je svojím spôsobom náročná a vyžaduje si trpezlivosť. Ak sa mu nedarí, vtedy nástroj radšej odloží a chvíľu sa mu nevenuje. „Odložím ho na nejaký deň -dva a neskôr sa k nemu vrátim. Ten nástroj si vás zavolá aj sám, a potom môžete pokračovať ďalej,“ hovorí s úsmevom.
A existuje hudobný nástroj, ktorý ešte nezmajstroval? „Nerobil som ešte organ, ten je určite ťažký, s tým by to už nebola sranda,“ zažartuje. A pustil by sa do výroby organu? „Keby som mal čas, prečo nie,“ dodáva.
„Ešte som nevidel škaredý hudobný nástroj, pre mňa sú všetky zaujímavé,“ hovorí. Michal má tri deti, z ktorých každé zdedilo talent po otcovi. „Mám dcérku, ktorá výborne spieva, rovnako mám dvoch chlapcov, jeden je rocker a druhý má len päť rokov, no obaja inklinujú k hudbe,“ prezrádza.
Výroba drevenej píšťalky trvá aj tri roky. (zdroj: Archív Michala Smetanku)
Umelcove nástroje už vystavovali po celom svete. (zdroj: eWa grzeszczuk)Hral pre kráľovnú Alžbetu
Michalove hudobné nástroje putovali po výstavách a prezentáciách na všetkých kontinentoch, tvoria súčasť zbierok mnohých zberateľov, hudobníkov a odborníkov doma i v zahraničí. V jeho interpretačnom repertoári dominujú pôvodné piesne zo Spiša a Šariša, najmä tie, ktoré sa viažu k pastierskej kultúre. Ako sólista spolupracoval a hosťoval vo viacerých folklórnych súboroch, vystupoval na desiatkach festivalov a koncertov na Slovensku a rôznych miestach Európy i Ázie.
Michal dokonca koncertoval aj pre britskú kráľovnú Alžbetu II. „Zavolali ma, že im mám zahrať, tak som išiel,“ skromne hovorí Michal. Koncertoval však aj pre viacerých prezidentov, štátnikov a množstvo významných osobností. Je autorom šiestich CD, spoluautorom viacerých publikácií a článkov týkajúcich sa ľudovej hudobnej kultúry.
V roku 2008 sa stal nositeľom prestížneho ocenenia ľudových výrobcov – Kráľ Európskeho ľudového remesla 2008. „Pre mňa je najväčším ocenením, keď sa ľuďom moja muzika páči, čoho znakom je aj to, že chodia na moje koncerty, aj to, že ma stále volávajú na koncerty či hudobné spolupráce,“ hovorí umelec, ktorý sa na nedostatok práce nemôže sťažovať.
Prevádzkuje tiež jedinečné múzeum ľudových hudobných nástrojov, ktorého zbierky tvoria zaujímavé exponáty ľudových kultúr sveta. Ľudí, ktorí sa na vyrobené nástroje chodia pozerať, je dosť, aj ohlasy na Michalovu tvorbu sú pozitívne. Sú obdobia, keď má Michal dlhodobejšie nejaký nástroj, obľúbený.
„Momentálne je mojou srdcovkou takzvaný Ňinera nástroj, ktorý vyzerá ako väčšie husle,“ približuje. Hrá sa na ňom spôsobom, že umelec krúti rúčkou dookola a nástroj následne vydáva zvuk. „Je to stredoveký hudobný nástroj, ktorý mi učaroval asi tak pred polrokom,“ vysvetľuje. Nástroj, ktorý si rovnako obľúbil, je indický sitár. „To je 20-strunová gitara,“ vysvetľuje.
Michal vie hrať na všetky svoje nástroje. (zdroj: Archív Michala Smetanku)
Pri hre. (zdroj: Ewa Grzeszczuk)Doprevádzal žiarske deti
Úplne najradšej Michal hráva pre deti. „Hranie pre deti mi príde zmysluplné a čo je dôležité, baví ma to,“ hovorí.
Nedávno spolupracoval s deťmi zo Žiaru nad Hronom, kde im pri predstavení O dvanástich mesiačikov robil hudobný sprievod hraním na vlastnoručne vyrobených hudobných nástrojoch.
Na spoluprácu ho pozvala pedagogička Natália Novotná, ktorá sa podieľala na réžii celého predstavenia a ktorá je Michalova spolužiačka z vysokej školy. „Prišli ku mne domov, predstavili mi, o čom by mal celý projekt byť, mňa to zaujalo a súhlasil som,“ reaguje muzikant.
Na otázku, aké nesplnené sny a ciele do budúcna má, odpovedá skromne. „Ešte by som chcel žiť, v prvom rade.“
